Globálny kompakt pre migráciu

Autor: Róbert Dratva | 3.12.2018 o 14:21 | Karma článku: 2,02 | Prečítané:  612x

V tomto článku sa venujem téme Globálneho kompaktu pre migráciu, ktorý v posledných dňoch rezonuje na vnútro politickej scéne nielen Slovenska, avšak v súvislosti s ním sa objavujú mnohé neúplné, či zavádzajúce informácie. 

       V uplynulých dňoch sa jednou z hlavných vnútropolitických tém stal Globálny kompakt pre bezpečnú, riadenú  a legálnu migráciu, tiež nazývaný len Globálny kompakt pre migráciu (ďalej GCM). GCM je jedným z výsledkov snáh reagovať   napríklad aj na  pohyb  ľudí v Stredomorí    v r. 2015, kedy sa v našich podmienkach ukázalo, že mechanizmy Európskej únie nie sú nastavené na pohyby más ľudí.

        Keďže na vnútro spoločenskej úrovni absentuje odborná diskusia na túto tému a zaznievajú neúplné a jednostranné vyjadrenia na adresu GCM, skúsme sa pozrieť na túto tému  objektívne:

       V septembri 2016 zhromaždenie OSN prijalo Newyorskú deklaráciu o utečencoch a migrantoch, čím začal proces vypracovávania GCM a tiež Globálneho kompaktu pre utečencov.

            Prvou fázou jeho tvorby  bola konzultačná fáza medzi členskými štátmi OSN, ktorá prebiehala približne od apríla 2017. Po nej nasledovala vyhodnocovacia fáza, ktorá trvala približne do decembra r. 2017. V rámci tejto fázy boli spracované získané poznatky a stanoviská štátov. Výsledkom bol nultý návrh GCM, zverejnený vo februári r. 2018. Poslednú fázu rokovaní predstavovala fáza šiestich medzištátnych rokovaní, pričom posledné šieste kolo rokovaní prebehlo v júli 2018 a výsledkom bola finálna verzia návrhu textu GCM.

          Text GCM by mal byť formálne odsúhlasený  na konferencii v Marakéši (Maroko) v dňoch 10. – 11. decembra 2018, následne v decembri až januári by mal byť GCM schválený na Valnom zhormaždení OSN. Jeho znenie je možné nájsť na webe OSN.

          GCM vychádza z už  existujúcich a platných medzinárodných záväzkov, práv a povinností, ktoré sú v ňom zosumarizované do jedného celku, z ktorých značná časť je už aj tak súčasťou legislatívy, ktorou sa riadi Európska únia. GCM teda neprináša žiadnu novú legislatívu, či záväzky, a ak predsa, tak len na politickej úrovni, ale to nielen pre cieľové krajiny, ale čo je dôležité,  aj pre  krajiny pôvodu.  GCM sa relatívne komplexne zaoberá fenoménom migrácie, lepší prehľad o jeho obsahu ponúkajú ciel v ňom obsiahnuté, ktoré sú pre potreby tohto textu mierne zostručnené:

  1. Zber dát o migrácii  a ich využite (už teraz nielen Slovenská republika zbiera dáta o migrácii – na ich základe je možné napr. kreovať potrebné politiky);
  2. Minimalizácia činiteľov a štrukturálnych faktorov nútiacich ľudí opustiť svoju krajinu (toto Slovensko dlhodobo podporuje, dokonca aj Maďarsko);
  3. Poskytnutie presných a aktuálnych  informácii o všetkých štádiách migrácie (spolupráca medzi štátmi za účelom efektívnej reakcie na migračné toky); 
  4. Zabezpečenie toho, aby všetci migranti disponovali dokladom o svojej identite a potrebnou dokumentáciou (výhoda pre policajné zložky);
  5. Zvýšiť dostupnosť  a flexibilitu možností legálnej migrácie (každý štát má suverenitu v určovaní vlastnej migračnej politiky, t.j. každý štát si nastaví systém umožňujúci si rozhodnúť o tom, že koho a za akých podmienok pustí na svoje územie – z nášho pohľadu je to v určitých medziach daných už teraz platným Schengenským acqui.
  6. Facilitácia spravodlivých a etických náborových podmienok a bezpečných podmienok umožňujúcich dôstojnú prácu (jedným z pilierov ekonomiky je automobilový priemysel zamestnávajúci už teraz množstvo cudzincov, podobne sektor stavebníctva).
  7. Zameranie sa na migrantov v zraniteľných situáciách;
  8. Záchrana životov a  zavedenie koordinovaného medzinárodného úsilia na vyhľadávanie nezvestných migrantov;
  9. Posilnenie nadnárodnej reakcie na prevádzačstvo (bezpečnosť občanov cieľových krajín);
  10. Prevencia, boj a zastavenie obchodovania s ľuďmi  v kontexte migrácie (ďalšia významná bezpečnostná oblasť);
  11. Manažment hraníc integrovaným, bezpečným a koordinovaným spôsobom (ďalší bod zaručujúci bezpečnosť občanov cieľových krajín; tu je potrebné si uvedomiť, že ide o riadenie hraníc aj napríklad u štátov v Subsaharskej Afrike, kde už na tejto úrovni je možné účinne regulovať migračné toky);
  12. Posilnenie istoty a predvídateľnosti v migračných postupoch za účelom primeraného preverovania a posudzovania migrantov (zavedenie efektívnych mechanizmov do migračných postupov, ktoré znižujú náklady štátov a migrantov);
  13. Využitie zadržania v súvislosti s migráciou ako opatrenie poslednej možnosti a práca na alternatívnych možnostiach;
  14. Posilnenie konzulárnej ochrany, asistencie a spolupráce počas migračného cyklu;
  15. Umožniť migrantom   prístupu k základným službám;
  16. Posilniť spoločnosti a migrantov  pri realizácii úplnej inklúzie a sociálnej súdržnosti (integrovaný migrant nezaťažuje sociálny systém spoločnosti a nepredstavuje bezpečnostné riziko, pretože je spoločnosťou akceptovaný, má svoj príjem, platí dane);
  17. Eliminácia všetkých foriem diskriminácie a preferencia verejnej diskusie o migrácii, ktorá je založená na reálnych faktoch (to je to, čo u nás chýba);
  18. Investovanie do  rozvoja zručností  a facilitácia vzájomného uznávania si zručností, kvalifikácií a kompetencií;
  19. Vytvorenie podmienok umožňujúcich  migrantom a diaspóram  plné prispievanie k udržateľnému rozvoju vo všetkých krajinách;
  20. Podpora rýchlejšiemu, bezpečnejšiemu a lacnejšiemu transferu financií  a podpora finančnej inklúzie migrantov (uľahčenie zasielania financií zarobených v krajine destinácie do krajiny pôvodu príbuzným, čo ekonomicky podporuje krajinu pôvodu a umožňuje príbuzným hľadať príležitosti vo vlastnej krajine, de facto sa takto  znižujú náklady na štátne služby  zamerané na  migrantov, ktoré pôsobia v krajinách tranzitu a cieľových krajinách).
  21. Spolupráca pri facilitácií bezpečných a dôstojných návratov a readmisií, ako aj pri integrácií (veľmi dôležitý bod, najmä s nútenými návratmi má Európska únia problémy s niektorými krajinami, ktoré nechcú svojich občanov prijať naspäť);
  22. Zavedenie mechanizmov prenosu sociálnych istôt a získaných benefitov;
  23. Posilnenie medzinárodnej spolupráce a globálnych partnerstiev pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu (to neznamená dovoz migrantov, ale spoluprácu a komunikáciu štátov, ako nastaviť systém pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať).

         Odporcovia GCM zúžili svoje vyhlásenia na právnu záväznosť kompaktu a implicitne na ochranu  „svojich občanov“.  V preambule  GCM v bode 7. Je však uvedené, že tento Globálny kompakt predstavuje právne nezáväzný rámec spolupráce, ktorý nadväzuje na záväzky odsúhlasené  členskými štátmi v New Yorskej deklarácií  pre utečencov a migrantov (odporúčam prečítať si aj tú). V časti „Naša vízia a smerodatné princípy“  v bode 15 je uvedené, že GCM znovu potvrdzuje suverenitu a právo štátov stanoviť svoju migračnú politiku. Nakoľko nie som právnik, prípadne diplomat zo skúsenosťami  z rezortu zahraničných vecí, neviem vyhodnotiť politickú záväznosť takéhoto dokumentu. V tomto bode som až do demisie ministra Lajčáka vkladal dôveru do Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

       Pokiaľ ide o bezpečnosť ako takú, tak body 3, 4, 9, 10, 11 a v podstate aj 21. priamo súvisia s bezpečnosťou občanov krajín tranzitu a cieľových krajín. Tieto body ostali ale akosi vo vyhláseniach politikov ignorované. Cieľom GCM je pritom vniesť poriadok do relatívne nie celkom usporiadanej a fungujúcej situácie, vzletnejšie povedané jeho cieľom je maximalizovať benefity migrácie a čo najviac eliminovať jej negatívne aspekty.

       GCM by mal byť formálne odsúhlasený  na konferencii v Marakéši (Maroko) v dňoch 10. – 11. decembra 2018, následne v decembri až januári by mal byť GCM schválený na Valnom zhormaždení OSN.

        Teraz na danú tému  uvediem vlastné, subjektívne úvahy. Ako som už uviedol, GCM je dokument prioritne zameraný na fenomén migrácie, ktorú vníma pozitívne, avšak ako je uvedené na s.3 GCM v časti „Zdieľaná zodpovednosť“ v bodoch 11 a 14, migrácia je spájaná aj s rizikami a výzvami. Dodám však, že dokumenty zamerané priamo na bezpečnosť ,v tej ktorej oblasti, sú podstatne rozsiahlejšie, než je text GCM, ktorý predstavuje „len“ politickú deklaráciu.

      Tiež si musíme uvedomiť, že to, že zavrieme oči, neznamená, že migranti zmiznú. Populácie v Afrike a v Ázií sú mladé  a rastú, tlak na naše hranice bude čoraz väčší. Preto je medzinárodná spolupráca potrebná. Len koľkí politici hľadia 10 rokov dopredu ?

       Druhá vec, ktorá ma zaráža, je tá, prečo začal text GCM vadiť niektorým politickým predstaviteľom práve v tomto období ? Proces jeho tvorby začal prakticky v r. 2015 New Yorskou deklaráciou, nultý návrh bol k dispozícii vo februári 2018 a finálna verzia v júli 2018. Počas celého tohto priebehu boli ku GCM nielen slovenskou stranou vypracovávané pripomienky, ktoré boli vyhodnocované a do značnej miery akceptované. Súvisí teda načasovanie odporu voči GCM so snahou SMER-u získať Lajčáka za kandidáta za prezidenta a s jeho neochotou kandidovať ?

       Nie som politológ, aby som hodnotil domácu politickú scénu. Ako človek, občan si len  kladiem otázky, čo sa to v súvislosti s GCM v našej spoločnosti odohráva. Dôležité sú  otázky, kto, prečo, akým spôsobom a čo robí, čo tým sleduje, a čo získa.

       Tak ako na Slovensku, aj v iných krajinách, ktoré odstúpili od GCM, s istou mierou zovšeobecnenia, sú vo vláde politické strany, ktoré sú zamerané protimigračne, napr. v  USA, Maďarsku, Poľsku, Česku, či v  Rakúsku. Na politické výslnie sa dostali politici, ktorí si volebné preferencie zvýšili protimigračnou   rétorikou (tiež príklad Talianska). Je to do istej miery spôsobené tým, že v niekotrých krajinách reakcia politických zoskupení pri moci na migračnú krízu nebola ideálna, a zdá sa, že ani „Willkommen Kultur“ v Nemecku už nie je zďaleka taká populárna, ako bývala.

       Osobne nezastávam stanovisko „bezbrehej migrácie pre všetkých“ – migrácia musí byť kontrolovaná a každý štát má mať  právo rozhodnúť o tom, koho a za akých podmienok pustí na svoje územie.  Samozrejme, v medziach medzinárodného práva (spomínané nachádzam v GCM).   Čo mi však prekáža, sú jednostranne zamerané  a v konečnom dôsledku zavádzajúce  vyjadrenia niektorých politikov, ktorí zdôrazňujú iba negatívne aspekty migrácie a vyvolávajú tak  pocit ohrozenia u svojich občanov, čo im umožňuje postaviť sa do úlohy ochrancov. Tiež sa vo svojom okolí  stretávam s ľuďmi, ktorí vedia, že „podpísanie GCM je zlé“, pritom ho ani nečítali. Jednoducho, majú v tom jasno. A uvažujú v kontexte Slovenska. Aké však máme skúsenosti s migrantmi ? Máme vôbec nejaké ? Prečo nikto nespomenie Srbov pracujúcich v našich automobilkách, ktoré sú nie ideálne nosným pilierom našej jednostrannej ekonomiky  ?  Či Ukrajincov v stavebníctve ? Koľko šikovných lekárov máme z Blízkeho východu, pretože tí naši sa rozhodli emigrovať do zahraničia ?

       Keď som sa pred časom zaujímal o jazykové kurzy, ponúkli mi hodinu individuálnej výučby francúzštiny za 22 Eur. Naopak milý človek z Pakistanu mi ponúkol, že ma bude učiť svoj jazyk Urdu zadarmo a kedykoľvek a kdekoľvek budem chcieť, že on príde, pretože on nikdy za štúdium cudzích jazykov neplatil. Rozpráva minimálne jazykom Urdu a ďalšími dvoma svetovými jazykmi plus po slovensky. 

       Vrátim sa však späť k politikom. Každý si môže urobiť názor sám na to, či je  protimigračná rétorika  našich politikov (zameraná na GCM  a neúčasť v Marakéši) snahou o zvýšenie svojich preferencií alebo nie. V každom prípade, nepodpísanie GCM našou krajinou poškodí naše renomé v zahraničí a ničí  a je v rozpore so snahou, oficiálne deklarovanou SMER-om, dostať našu krajinu do užšieho jadra EÚ.

       Na úrovni Európskej únie a NATO je už dlhšie upozorňované na tzv. hybridnú hrozbu zo strany Ruskej federácie,  ktorej súčasťou je dotovanie a podporovanie tzv. alternatívnych médií, zameraných xenofóbne, rusofilsky  a populisticky, ktorých cieľom je oslabiť súdržnosť (v našom geopolitickom kontexte) Európskej únie a oslabiť dôveru občanov v štátne inštitúcie, a naopak, posilniť vplyv Ruskej federácie v regióne strednej Európy.  Potvrdzujú to napríklad existencia spornej organizácie „Brancov“, ktorá je ideologicky blízka Ruskej federácii, nehovoriac už o zabudnutej základni „Nočných vlkov“ neďaleko Trnavy. Aká smutná irónia ostatne spočíva v tom, že  idea slovanskej vzájomnosti  je len ilúzia. Veď víziou Stalina, na ktorého odkaz Putin nadväzuje, bol sovietsky národ, nie nacionalizmus národov v sfére jeho vplyvu.

     Ďalšou skutočnosťou, ktorá nahráva politikom moci, je slabá  a nedostatočná znalosť vlastnej  histórie, keď generácia 30-ročných ľudí nemá zväčša ani tušenia, kto to bol Ján Palach, a aké boli dôvody, pre ktoré zomrel. To odráža už celkovú úroveň školstva, ktoré má pod palcom momentálne nominantka SNS (neviem, kto mal rezort školstva pod kontrolou pred asi dvadsiatimi rokmi). Ponúka sa v tejto súvislosti téma, kde by bolo Slovensko, keby nebolo komunistického prevratu v 1948, keby ČSSR nemuselo na pokyn Moskvy odmietnuť Marshallov plán,  či keby nebolo Biľakovho listu v 1968 alebo skôr Biľaka  (?) - žiaľ, Biľak má aj dnes svojich „duchovných potomkov“ , ale k tomu sa dostaneme za chvíľu.   Odpoveď je jednoduchá  - pokiaľ ide o ekonomické hľadisko, pravdepodobne by bolo Slovensko na úrovni blízkej Rakúsku. Migrantov by sme tu mali zrejme viac, ale aj náš postoj ku nim by bol zrejme iný. A vďaka eurofondom a členstva v EÚ sa u nás stavajú napríklad diaľnice a mnohé ďalšie užitočné veci. 

       Kladiem si tiež otázky, prečo nikto z našich politikov – odporcov GCM neinformuje verejnosť o tom, že  jedným z cieľov GCM je aj primerané pôsobenie na činitele spôsobujúce migráciu ľudí, inak povedané na podporu krajín pôvodu za tým účelom, aby ich obyvatelia neboli nútení emigrovať z dôvodov ozbrojených konfliktov, zlej hospodárskej situácie, či zhoršujúceho sa životného prostredia ? Napriek tomu však obsahuje zmienky o tom, že s migráciou súvisia viaceré výzvy, nezdôrazňuje teda len jednostranne klady migrácie.

       Ako vyplýva z vyššie uvedených  cieľov, GCM je  tiež zameraný  na dôležitú oblasť, ktorou sú readmisie a návraty, pričom pripomína záväzok krajín prijať naspäť svojich občanov, ktorí sa ilegálne dostali na územia cieľových krajín.  Neakceptácia readmisií mnohými africkými, ale aj ázijskými krajinami je veľkým problémom pre mnohé členské štáty EÚ.   Dôležitou skutočnosťou je, že podľa dokumentu štátom ostáva v otázkach migrácie právna suverenita. Čítali títo politici vôbec GCM ? Ak nie, prečo sa k nemu vyjadrujú, ak áno, prečo zavádzajú ?

       Paradoxne, väčšiu bezpečnostnú hrozbu ako podpísanie GCM, predstavujú jeho samotní odporcovia, ktorí svojimi vyhláseniami podporujú u nás xenofóbiu a potvrdzujú tak percepciu sveta ľuďom názorovo blízkym Kotlebovcom. Ostatne, asi o jeho voličskú základňu sa aj usilujú. 

           V čase písania tohto textu podal pán Lajčák demisiu. Nikto nie je svätý a ani ja by som nemohol hodiť kameňom.  Slovensko však prichádza o medzinárodne vysoko-rešpektovaného ministra, diplomata, ktorý bol považovaný za garanta našej orientácie na hodnoty Európskej únie a NATO.  Naproti tomu z jeho demisie politicky ťaží predseda parlamentu, ktorý vystúpil v Štátnej Dume Ruskej federácie (zatiaľ čo sa prezident stretol v tom čase s predsedom Európskeho parlamentu), a ktorého názory o incidente v Kerčskom prieplave už prevzala do svojej reportáže aj Rossija 24, ruská televízia známa ako propagandistický nástroj Putinovho režimu, pričom dané vyjadrenia môžu byť ťažko pozitívne prijaté našou priamou susedskou (U)krajinou, z ktorej si Ruská federácia len nedávno ukrojila. Nehovoriac o návšteve Krymu poslancami v auguste 2018, ktorá sa nakoniec neuskutočnila v pôvodne zamýšľanej zostave aj za účasti koaličných poslancov, a to po protestoch ukrajinského veľvyslanca na Slovensku, voči ktorým ostatne  neprekvapujúco Danko namietal; koaliční poslanci naň nakoniec necestovali. Aké sú hodnoty pána Danka ? 

       Ak sa mám rozhodnúť, do koho úsudku vložím pri politickom vyhodnotení podpísania GCM svoju dôveru, určite by do bolo do osoby, u ktorej nie sú pochybnosti, že svoje záverečné práce napísala sama, čo poskytuje tiež určitú indíciu o  odbornosti a morálnej  integrite daného ministra, ktorý   orientoval zahraničnú politiku Slovenska na európske a transatlantické hodnoty.  

       Ak niekto tvrdí, že dobré vzťahy je potrebné udržiavať aj s Ruskou federáciou, pretože je to veľmoc, a že vystúpenie  v parlamente je pocta zahraničnému politikovi,  tak s týmto by som bol ochotný súhlasiť, ak by ten istý politik dostal pozvanie vystúpiť, povedzme aj v parlamente Nemecka, či Holandska. V tomto prípade však skôr možno očakávať pozvanie z len opačnej strany a následný let vládnym špeciálom z Bratislavy do Moskvy a ďalej do Hanoja. Tentokrát dobrovoľne.

       Na koniec už len krátke zamyslenie sa. Pri podrobnejšej analýze fenoménu migrácie a jej vnímania  Slovákmi, či politikmi, ktorí sú jej odporcami,  sa núka tiež ten záver, že s touto témou súvisí otázka hodnôt, a to do akej miery veríme naším európskym partnerom, do akej miery zdieľame spoločné hodnoty, aké sú vlastne skutočné hodnoty, ktorými sa riadime v každodennom živote (?),  a tiež že väčším problémom, než samotná otázka migrácie  je tá otázka, či dokážeme morálne spravovať vlastnú spoločnosť,  ako dokážeme nastaviť fungujúce systémy bezpečnosti, či rôznorodé právne rámce v rozličných odvetviach, ako dokážeme budovať dôveru  v štátne inštitúcie, kvalitné školstvo, ktoré nerozdáva tituly tým, ktorí nemajú potrebné mentálne kapacity, ako dokážeme budovať  hrdosť na vlastný štát a do akej miery sme schopní  transparentne a  eticky spravovať  disponibilné finančné zdroje v našom štáte, ako dokážeme efektívne využiť dane, ktoré platíme,  či sa dokážeme vecne porozprávať o problémoch, a v neposlednom rade, či sú dôležité posty v krajine skutočne  obsadené osobnosťami so žiaducou morálnou a osobnostnou úrovňou, ktoré majú naozaj na zreteli dobro Slovenskej republiky, a či len  nesledujú  vlastné mocenské a obchodné záujmy ?.

    GCM bude s najväčšou pravdepodobnosťou  aj bez ohľadu na odmietavý postoj niektorých  málo štátov prijatý na Valnom zhromaždení OSN a stane sa, aj keď nie právne záväzným, ale dôležitým dokumentom pre migračnú politiku Európskej únie.

PS: Soros ma neplatí.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podcast Všesvet

Brno je skrytý poklad, ukážeme vám jeho tajomstvá

Mesto hospůdek a modernej architektúry.


Už ste čítali?