Človek plagiátor

Autor: Róbert Dratva | 25.1.2019 o 22:55 | (upravené 26.2.2019 o 20:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  829x

 Spravodlivosť má často zavreté oči. Možno nie preto, aby nezaujato posudzovala skutočnosti, ale preto, lebo ju bolí, čo vidí. 

   Miesto činu: tlačová konferencia. Za mikrofón sa postavil istý, na prvý pohľad decentne pôsobiaci  starší pán, ktorý  takéto slová  vážnym hlasom predniesol:  „Vážené dámy, vážení páni.  Na vedomie zobral som správu akademického senátu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici  aj  k mojej rigoróznej práci.  Dospel som k záveru, že pri písaní rigoróznej práce svojej som ja pochybil  vážne. Preto diplom, ktorým sa mi titul doktor práv prideľuje, Univerzite Mateja Bela  vrátim. Funkciu predsedu parlamentu Slovenskej republiky si  vážim, vážim si dôveru voličov svojich  a tiež  občanov  všetkých Slovenskej republiky, ktorej dobro nado všetko mi je,  a vedomý som si, že  ohľadom na skutočnosti v spomínanej  správe obsiahnuté, by moje pôsobenie ďalšie vo funkcii predsedu parlamentu bolo na úkor dobra spoločnosti.  S pokorou som si do svedomia vstúpil  a  som sa rozhodol pre krok tento. Na otázky neodpovedať  budem. Za pochopenie ďakujem.“ 

   Škoda, že takýto prejav je len fikcia. Pán Danko by takto dokázal prekročiť tieň svojho predchodcu.  Podľa môjho skromného  názoru obhajoba pána Danka, že v správe Akademického senátu UMB nie je spomenuté  slovo plagiát, neobstojí, a to nemusím byť  ani právnik.  Takáto "obhajoba" je  však prejav minimálne nesmiernej arogancie a je to výsmech poctivej práce všetkých členov akademickej obce a všetkých tých, ktorí svoje záverečné práce poctivo vypracovali v súlade s potrebnými etickými aj odbornými štandardmi.  Veď aký  je to signál  pre študentov práva, ale aj pre študentov iných odborov, keď sa predseda parlamentu takto „dopracoval“ k titulu ?.  V tomto prípade je dôležitý výsledok, keďže aj za teoretického prijatia predpokladu, že p. Danko si v čase písania svojej rigoróznej práce nebol vedomý potrebných náležitostí na jej napísanie, je možné konštatovať, že „ignorantia juris non excusat“, a to platí dvojnásobne pri písaní rigoróznej práce v oblasti práva.  Takže aký je to signál aj pre nás občanov ? Nielen  inteligenciu bolí, keď niečo v krajine nefunguje tak, ako by malo. A cynik by sa už len zasmial, že dúfa, že niečo také nie je možné na lekárskej a alebo stavebnej fakulte. 

   Vojaci „kapitánske výložky“  už asi predýchali, zrejme nemali ani veľa možností sa ozvať. Teraz bolo „napľuté“ do tváre všetkým nám, ktorí sme svoje akademické záverečné práce napísali  v súlade s etickými a odbornými normami, a to sme nemuseli byť poniektorí ani absolventi práva, aby sme ich pochopili. My vieme, koľko je za tým práce, štúdia, námahy.  Osobne som takých prác napísal niekoľko a sú verejné.

   Ak by som bol politický predstaviteľ nejakého štátu, a ak by som sa mal na politickej úrovni stretnúť s predstaviteľom iného štátu, o ktorom by som vedel, že  nadobudol svoj titul pokútnym spôsobom, tak by som mu radšej ani ruku nepodal a pomyslel by som si svoje nielen o ňom, ale aj o krajine, ktorá mu umožňuje  v tej funkcii zotrvať.

   Istý pán vyučujúci zvykol počas prednášok vravievať  “Zrelí ľudia robia to, čo je správne, nezrelí to, čo im je príjemné“.  Pre mňa je tento výrok dobrým kompasom.  Pokiaľ nie je teda  pán Danko schopný sebareflexie sám a hlas jeho svedomia je zachrípnutý, a teda nedokáže v sebe zmobilizovať zdroje potrebné na tzv. osobné vyvodenie zodpovednosti, na  ktoré sa vo svojich vyjadreniach radi odvolávajú niektorí  jeho koaliční partneri, tieto ich  vyjadrenia považujem za  alibistické, pretože ešte predtým, než sa nadýchli, aby takto odpovedali,  vedeli, že pán Danko sa k osobnému vyvodeniu zodpovednosti  sám  neodhodlá. Je to tak aj na zodpovednosti členov strán SMER a Most-Híd, dokonca aj samotnej SNS, aby si uvedomili, že pokiaľ nevyvíjajú nátlak na pána Danka, aby odstúpil zo svojej funkcie, prakticky jeho konanie akceptujú a súhlasia  s tým, že je možné napísať rigoróznu prácu takým spôsobom ako to urobil p. Danko,  čím v konečnom dôsledku znižujú kredibilitu vlastnú, svojej strany, vlády a vlastne aj Slovenskej republiky. 

   Odhliadnuc od tohto konkrétneho príkladu,  krátko sa len tak úplne všeobecne zamyslím: pokiaľ je možné konať pri takejto veci, akou je získanie akademického titulu, určitým špecifickým spôsobom, mám vážnu obavu z toho, ako je možné vykladať rôzne právne ustanovenia v prípadoch, v ktorých sú ich  súčasťou  dane občanov tohto štátu (?).

   A už keď mám takú „premýšľavú chvíľku“, naskytla sa ďalšia úvaha: je niekto doktor len preto, lebo mu bol udelený  titul doktora alebo „je“ doktor práve vďaka tomu, že nadobudol žiaduce odborné poznatky a disponuje potrebnými osobnostnými vlastnosťami  potrebnými na to, aby ten titul dosiahol ? Odpoveď istého absolventa  práva na túto otázku  sme už počuli.

   Byť intelektuálom bolí.  Z rôznych dôvodov. To neznamená, že každý, kto má titul doktor alebo ho niečo bolí, je intelektuál. Život však ukazuje,  že sa nájdu aj doktori, ktorých nič nebolí.  To, čo viem určite, je to, že ma bolí  v našej krajine príliš veľa skutočností.  Bolia ma preto, lebo verím v slušnosť v konaní, v poctivú prácu, v zdvorilosť, v zákony.  Bolí ma tiež, že o posty prezidenta, predsedu parlamentu, či sudcu  Ústavného súdu sa môžu uchádzať a aj sa uchádzajú tiež doktori, či docent,  ktorí necítia bolesť.

   Chcem žiť v krajine, kde sa dodržiavajú dobre nastavené zákony, kde sa dodržiava nielen norma, ale aj „duch zákona“, kde politici myslia ďalej, než za horizont svojho mandátu, kde sa cení čestná a poctivá práca, kde sa nestavajú lyžiarske zjazdovky v národných parkoch, kde sa nejazdí 70-tkou v obci a považuje sa to za normu. Chcem žiť v krajine, kde budú aj profesie ako sú učitelia, zdravotné sestry, či sociálni pracovníci spoločensky cenené a primerané finančne ohodnotené, kde budú mať ženy za rovnakú prácu rovnakú plácu ako muži a chcem žiť v krajine, v ktorej arogancia, či korupcia nemajú miesto.  Chcem žiť v krajine, kde ľudia budú dodržiavať zákony nie preto, že musia, ale preto, že chcú. No najmä chcem žiť v krajine, kde sa ľudia môžu s dôverou obrátiť na políciu, prokuratúru, či súdy. Chcem žiť v krajine, kde sa nestrieľajú zbabelo novinári a bezbranné ženy, kde nemajú niektorí politici,  vysokí štátni činitelia, či kandidáti na sudcov Ústavného súdu osobné kontakty s ľuďmi pochybnej povesti. Pretože na náhodné stretnutia neverím a už včera bolo neskoro  skoncovať s tými, čo v sebe živia  temnú stránku sily, či ducha minulého režimu. 

   Jan Palach bol pre svoje hodnoty doslova zapálený.  Výstižne  odpovedala jeho postava   v jednom filmovom spracovaní svojho príbehu na otázku, či po obsadení Československa armádami Varšavskej zmluvy neuvažoval (Jan) nad  emigráciou: „To by tak tým Rusom bolo, keby sme všetci odišli“...  . chcem teda aj ja  ostať v tejto krajine a svojím naozaj skromným vkladom  prispieť k tomu, spolu so všetkými ostatnými, ktorí to vnímajú podobne, aby  sa  Slovensko stalo  krajinou, kde sa budú všetci čestní  a slušní ľudia dobre cítiť, a  kde budú chcieť vychovávať svoje deti. Osobne som vďačný za každého slušného a dobrého človeka, ktorý na Slovensku žije (berúc v úvahu to, že je medzi nimi aj mnoho policajtov, či ľudí pôsobiacich v justícií a snáď aj väčšina kandidátov na sudcov Ústavného súdu).

   V nadčasovej  piesni  Roba  Grigorova „Pocta Majakovskému“ mám svoju obľúbenú časť „Ach pane, ochráň ten spolok čiernych duší, tú bandu psov , čo každá doba má, veď štekali len preto lebo každý mlčí .. .“  Nemám v úmysle niekoho  prirovnávať k bande psov. Dôležité posolstvo je to, že slušná väčšina nesmie mlčať. 

   Po niekoľkých dňoch „ticha“ ma teda reakcie univerzít v Košiciach a v Bratislave veľmi potešili a uvítal by som, keby reagovali aj ďalšie univerzity. Ďakujem tiež UMB v Banskej Bystrici za veľmi pekne napísanú správu akademického senátu, ktorú žiaľ v tejto krajine len jeden jediný  človek nepochopil, pretože mu to bolo tak príjemné.

   Za každý konštruktívny komentár, ak sa nejaký vôbec vyskytne,  vopred ďakujem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?