Domov – kde je ten Tvoj ?

Autor: Róbert Dratva | 31.1.2019 o 22:10 | (upravené 25.2.2019 o 21:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  342x

„Škatuľkovanie“, predsudky,  znečisťovanie životného prostredia a najmä divadelná hra na tému utečencov.

Ľahké je hodiť človeka do škatuľky. Niekedy sú škatuľky užitočné, inokedy menej.  Nie tak dávno som sa vybral do obchodu na nákup. Začal som ovocím. Banány som zobral štyri a šup s nimi do plastového vrecka. Pomaranče. Super, chrípka straší, tiež sa hodia. No..vlastne, nevyzerali najlepšie, druhá trieda, už nejaké mäkšie, tak som zobral aspoň víťaza súťaže krásy. Šup s ním do ďalšieho  plastového vrecka. Potom putovali do košíka ďalšie drobnosti  a zamieril som ku pokladni. Otvorená bola len jedna. Nachádzala sa v nej pokladníčka, ktorá obvykle býva mrzutá a pasívne agresívna, ako keby ju kupujúci obťažovali.  Keď som prišiel na rad, pozdravil som sa. Už som si zvykol, že  táto pani, mladá žena okolo 30 rokov proste neodzdraví. Aj keď no,  poznáte, vraví sa, že je slušnosť pozdraviť a povinnosť odzdraviť a zákazníci by mali byť snáď vítaní a nie vnímaní ako obťažovatelia. Táto téma by sa dala rozvíjať ďalej, no teraz len toľko, že ma potešilo, keď do obchodu prijali "mladé" Ukrajinky a Ukrajincov. Tí sa aj usmejú, aj prehodia nejaké to slovo. Ale "pozor", sú to predsa  migranti !

 No späť k môjmu nákupu. Pani pokladníčke sa dostal do rúk jeden pomaranč zabalený v plastovom sáčku. Podráždene sa spýtala: „To Ste ten jeden pomaranč museli dať do sáčku ?“. Ostal som zaskočený takouto otázkou a zmohol som  sa len na stručné: „Hej“. Ostatne, veď čo ju do toho, ako si balím ovocie. Navyše, keď som si bral plastové vrecko, mal som v úmysle zobrať 2-3 pomaranče. Namosúrene si zamrmlala podpod „fúzy“: „Potom tá planéta aj tak vyzerá“. Spýtal som sa, či musí mať také komentáre. ? Že hej. Ok, už mlčky som naložil nákup do bavlnenej tašky a bez pozdravu odišiel. Hoci pekná myšlienka si nezaslúži byť zavrhnutá len preto, že bola podaná stupídnym spôsobom, bol som nahnevaný, ale o chvíľu som si povedal, že veď neviem, čím to je, že je tak negatívne naladená. Možno má nejaké problémy, nebaví ju práca, či nechal ju frajer. Príčin môže byť veľa. Hm..predsa ju len hodím do škatuľky „večne mrzutá“ ?. Viem, nie je to sranda stáť niekoľko hodín pri pokladni. Ako študent som brigádoval takto v Kauflande.  No do hláv nám vtĺkali, že zákazníkov máme vždy pozdraviť a prví.

Nieže by ma to trápilo, no u nej som sa pravdepodobne ocitol v škatuľke typu „znečisťovateľ“. Tá jej poznámka o tej planéte ma inak   vážne naštvala. Na nákupy používam bavlnené tašky, triedim odpad v domácnosti a dokonca aj na pracovisku odkladám plastový odpad do vriec, keďže máme len obyčajný kôš na smeti.  Vrecia, nosím potom domov do kontajnera na plast, keď idem z práce neekologicky autom. V tomto prípade je to nespravodlivá škatuľka. 

Včera cestou električkou som si vypočul krátky rozhovor dvoch vysokoškolákov. Prvý povedal, že známku za bakalársku prácu mu školiteľ môže dať iba do konca januára, ale že toho to netrápi, ešte jeho bakalárku ani nevidel. Druhý zareagoval, že ju mal rovno opajcnúť ako predseda parlamentu. V duchu som si pomyslel, že pánovi PLGr. všetka česť ešte..veď si dal tú námahu, že prácu si aspoň opísal sám.  V dnešnej dobe sa predsa ponúkajú už  práce na kľúč. . Teda pardón, sú to podklady k záverečným prácam. Tak, či inak, škatuľka PLGr. ?   Trochu zabieham od témy, ale v tomto guláši jedno s druhým tak trochu  súvisí.

Ukrajinci a škatuľky. Ukrajinci ma vedú späť ku Globálnemu kompaktu pre migráciu. Každý systém má svoje riziká, ale v princípe v ňom ide o nastavenie pravidiel príchodu ľudí z jednej krajiny do druhej. Ľudia sa preveria, štát vydá napr. víza, komu uzná za vhodné. Že sa dajú možno občas niekde kúpiť  pod pultom ? No, to nie je problém migrantov, ale tzv. osobného zlyhania na strane domáceho obyvateľstva, možno inšpirovaného domácou politickou elitou (Veď keď on môže, čo by som ja nie ?).  Odporcovia   tohto kompaktu pritom zabudli na ten druhý, ktorý bol aj Slovenskom potichu schválený. Globálny kompakt pre utečencov. O tom odporcovia jeho známejšieho brata ani netušili, čo svedčí o ich „znalosti“ problematiky.

Možno ešte jeden jednoduchší škatuľkový príklad: V každodennej bratislavskej zápche sa pohnem s autom o dve - tri sekundy neskôr, než auto predo mnou a už na mňa týpek za mnou trúbi a podľa pracujúcej papuľky v spätnom zrkadle odhadujem, čím ma počastoval. Škatuľka pre pohlavný orgán.  Ok, pohol som sa a prešiel tie 4 metre, kým som opäť na 10s zastavil.

Bez poznania sveta druhého len konštatujem, aké je ľahké ocitnúť sa ako Slovák v škatuľke Slovenky, či iného Slováka... O čo ľahšie je sa v nej ocitnúť  napríklad pre moslima, či Araba ?.

Nasleduje pár „škatuliek“, pomôžem si trochu informačným letákom Migračného úradu, ktorý som dostal v divadle:

Migrant – je to širší pojem a predstavuje osobu, ktorá sa premiestňuje z vlastnej vôle, na príklad z dôvodov ako sú práca, štúdium. Hm..migranti sú teda aj Slovenky v Rakúsku, či Slováci na exitujúcom ostrove za kanálom La Manche, migrant bol napríklad aj môj pradedko, ktorý zarábal peniaze v bani v Pennsylvánii, migrant som bol aj ja, keď som pracoval na farme v Nórsku. 

Utečenec -   ten nemá moc na výber, je donútený opustiť svoju krajinu kvôli prenasledovaniu, či vojne a väčšinou mu ide o život.  Toto je príklad nedobrovoľnej migrácie, resp. nútenej. Mali sme to tu „na vlastnej koži“ v 1968; mnohí by sa asi aj teraz vydali na dlhý trek, ak by sa prezidentom stali  taký  anjel čistoty  Harabín s balkánskym cukrom alebo istý prívrženec fašistického režimu.  Hm, politická kultúra, akú nastoľuje pán tiež doktor Danko, je takisto  inšpirujúca v tomto smere pre mnoho Slovákov, ktorí aj vďaka jeho SNS prestali vidieť svetlú budúcnosť vo vlastnej krajine. Tiež sú migranti.  No späť k pojmu utečenec – na Slovensku sa používa pojem azylant, v európskej legislatíve osoba s udelenou medzinárodnou ochranou.  V r. 2017 Slovensko zaznamenalo 166 žiadostí o azyl.  Medzinárodná ochrana bola poskytnutá  54 osobám (azyl: 29, doplnková ochrana: 25). Podobné sú štatistiky za r. 2018. Tieto osoby sú preverované aj po bezpečnostnej stránke. Jednoducho, máme tu jednoznačne „záplavu“ utečencov.

Konečne sa dostávam k hlavnému cieľu: V súvislosti so škatuľkami  ma veľmi zaujalo divadelné predstavenie autorky Janne Tellerovej  „Domov – kde je ten tvoj ?“, ktoré sa hrá momentálne v divadle Nová scéna. Vlastne začalo už pár dní predtým, než som prišiel na Novú scénu, keď som sa pýtal jedného kamoša, inteligentného chalana, politológa, či má záujem pridať sa.  Povedal, že nie, veď aj tak to bude len propagácia migrácie. Btw  nejde o propagáciu migrácie, ale o umelecké stvárenenie témy utečencov podnetným spôsobom. Pri otázke migrácie som inak opatrný, keďže som si vedomý, že nie je v mojich silách vnímať tento fenomén objektívne v celej jeho komplexnosti. V podstate jej odporcovia vidia vo mne „blbého slniečkára“, jej prívrženci zase možno človeka s konzervatívnymi názormi. No snažím sa mať otvorenú myseľ a často  sa mi tak stáva, že v diskusii nezastávam svoj názor, ale „testujem pravdy“  obhajcu jedného, či druhého tábora, podľa toho, na koho natrafím, lebo som zvedavý, ako to partner v diskusii vníma, aké má argumenty, vo svetle ktorých potom  prehodnocujem vlastné názory.

Ocitol som sa na predstavení určenom viacmenej výnimočne pre „dospelých“, niektoré iné predstavenia sú určené aj seniorom. Divadelné predstavenie je inak  orientované najmä na kategóriu 11+, čo je veľmi vhodne zvolené, veď mládeži je potrebné v istom zmysle slova venovať sa  skôr, než sa jej ujmú napr.  pravicovo orientovaní hejteri, či gang konšpirátorov, ktorí sú všade a aj teraz ma sledujú z Marsu. V tejto súvislosti ma v divadle napadlo, hľadiac na vnímavé  a múdrosťou poznačené tváre v publiku (v podobnom znení výraz Petra Breinera), že škoda, že toto predstavenie nevidia aj kožkohlavci, či fanúšikovia „Tretej ríše“. 

 Herci Michal Candrák a Dávid Hartl  v tomto divadelnom predstavení  predvádzajú výborné výkony, vhodne sú tiež zvolené slovenské piesne. Úctivá poklona. A o čo v hre v skratke ide ? Európa je zničená vojnou, demokracia ustupuje krajne pravicovému režimu a otec a syn sa nachádzajú v zrúcanine svojho domu, do ktorej prší.  Jediné perspektívne riešenie vidia v zaplatení nemalej čiastky za útek do Egypta. V utečeneckom tábore sa stretávajú s nevraživosťou Egypťanov, pretože zase ďalších akýchsi Európanov, ktorí ani nevedia po arabsky, im netreba. Veď smrdia, nevedia pracovať v teple, nectia si miestne hodnoty a tradície, ich ženy sa nevedia spôsobne správať. Ďalších utečencov im v už beztak preplnenom Egypte netreba.  Herci postupne striedajú viacero rolí. Myšlienka autorky Janne Tellerovej je geniálna, umožňuje nám na problémy utečencov pozrieť sa z vlastnej perspektívy. Podnety, ktoré divadelné predstavenie ponúka, narazili na mnohé moje škatuľky a predsudky. A že ich mám až tak požehnane, som asi ani netušil. Doteraz mi nikdy nenapadlo pozrieť sa na situáciu utečencov ich očami. Trochu mi to potrvá, kým svoje škatuľky po zhliadnutí tohto predstavenia zase usporiadam nanovo. 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?