Útok na zdravý rozum II.

Autor: Róbert Dratva | 21.2.2019 o 17:15 | (upravené 24.2.2019 o 19:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  590x

K poslednému blogu „Útok na zdravý rozum“ bolo položených niekoľko  otázok, na ktoré som sa rozhodol reagovať nie priamou odpoveďou, ale ďalším blogom. V blogu sa teda  zoberám ĽSNS, rasizmom a témou migrácie. 

Ako povedal jeden môj známy, s ktorého súhlasom túto časť uvádzam: „Slovákom najprv niekoľko  stoviek rokov „škodili“ Maďari, z čoho profitoval Slota, potom nám niekoľko desiatok rokov „škodili“  Česi, z čoho profitoval  Mečiar. A keď sme si už ako tak zvykli na východniarov v Bratislave, našli sme skutočného nepriateľa nášho rozkvetu – migrantov. Ktorí politici z toho profitujú? A kto je náš skutočný nepriateľ ?  Na to treba asi nabrať odvahu pozrieť sa do zrkadla. Alebo sú za tým mimozemšťania ?“  V každom prípade je jednoduchšie presunúť pozornosť od skutočných problémov krajiny na imaginárneho nepriateľa, ktorý sa nemá ako brániť, pretože tu vlastne ani nie je. Strany ako SMER a SNS zacítili volebný potenciál a zamerali sa na tému migrácie, vidiac volebné zisky protimigračne orientovaných politikov v krajinách ako Rakúsko a Taliansko. Mimochodom, Taliansko patrí medzi krajiny, kde je značne rozšírená korupcia. 

V predchádzajúcom  blogu „Útok na zdravý rozum“ som o.i. chcel zdôrazniť to, že chlapci, akými bol viac-menej  aj Kotlebovci, nemali problém napadnúť aj ľudí, ktorých dnes „chcú ochraňovať“, ak nenašli vhodnejší terč.  Kopali do každého, kto mal iný pohľad na svet. Áno, aj gymnazistky, z ktorých neskôr vyrástli lekárky, právničky, ekonómky, psychologičky, učiteľky, či výskumníčky, teda budúca inteligencia. Mysliaca elita slovenského národa a vlastne každý prirodzene inteligentný človek, ktorý nevyhnutne nemusí disponovať univerzitným diplomom, pre strany a ľudí ako je ĽSNS a Kotleba, vlastne nie až tak nepochopiteľne predstavujú „nebezpečenstvo“. Pretože ľudia  schopní kriticky uvažovať,  sú schopní rozpoznať dobro od zla.  

„Ideálnemu modelu“ riadenej migrácie sa približuje kanadský model. Majú niekoľko profilov zamestnaní, na ktoré hľadajú ľudí s vhodným vzdelaním (lekári, zdravotné sestry, robotníci na stavby, chemickí a strojárski inžinieri, napr.). Ľudí s potrebným vzdelaním a jazykovou znalosťou si úrady preklepnú po bezpečnostnej stránke a  posúdia ich integračný potenciál. Potom vydávajú víza resp. povolenia na pobyt študentom, vedcom a výskumníkom.  Uvedené Kanada nerobí primárne  pre dobro tých ľudí, ale pre prosperitu vlastnej spoločnosti, a to s dôrazom na bezpečnosť vlastných občanov. Do istej miery má podobný model aj EÚ, ktorá sa snaží stať zaujímavejšou práve pre intelektuálne elity, pre ktoré sú krajiny ako práve Kanada, USA, Austrália často atraktívnejšie. Naša situácia je odlišná najmä v relatívnej geografickej dostupnosti nášho kontinentu. A  aj keď dokážem pochopiť túžbu po mieri, bezpečí a ekonomickej prosperite, reálne nie je možné, aby do Európy prišiel každý, kto chce. Čo môžeme urobiť je to, že budeme pomáhať krajinám pôvodu, aby sa v nich stabilizovala ekonomická situácia, dodržiavali ľudské práva, a aby ich občania mali možnosť viesť v nich dôstojný život. Nie je to ľahká úloha. 

Téma migrácie je zložitá a na zložité otázky je málokedy k dispozícii jednoduchá odpoveď. Z toho dôvodu uvediem „stručné“ odpovede na otázky k minulému blogu na začiatok a ak bude mať niekto záujem, môže si prečítať obsiahlejšiu časť v druhej časti blogu, a to sa týka najmä prvej časti otázky. Pochopiteľne, uvádzam svoj názor a netvrdím, že mám nevyhnutne pravdu vo všetkom. Mojim cieľom je diskusia na odbornej úrovni, ktorá pomenúva objektívne výhody a nevýhody určitých prístupov v oblasti migrácie, nie zavádzajúci prístup orientovaný na volebné preferencie.   

Ešte na záver tejto časti dodám, že  zrkadlom pôsobenia  politických strán ako SMER a SNS a absencie sebareflexie u najmä  jej čelných predstaviteľov je aj tá skutočnosť, že až približne 20% voličov je naklonených podporiť v prezidentských voľbách kandidátov  ako sú Kotleba a Harabin. Ozaj skvelá vizitka.

 

Prvá otázka k poslednému blogu:

„Vysvetlite co je na tom fasisticke ochranovat slovensku verejnost pred emigrantami a
chvalit slovenske zeny?
Ked to pripadne sam neviete,tak sa prosim spytajte niekoho kto to vie,tak ako to tu robim ja.
Dakujem vopred za odpoved a prajem prijemne cestovanie.“

Neviem, čo robí autor otázky pre bezpečnosť na Slovensku. V prvom rade je  formulácia otázky  z môjho pohľadu nie optimálna. Rozdelil by som ju na tri súvisiace časti: do akej miery je strana ĽSNS inšpirovaná fašizmom, druhá,  tzv. „ochrana pred migrantmi“, tretia, chvála slovenských žien.

Prvá časť otázky, tzv. ochrana pred migrantmi. Zmysel spočíva v „ochrane pred migrantmi“, aj som to tak napísal, no myslím, že na bilborde je ale uvedené, že migrantov sem Kotleba nepustí, resp., že ich zastaví. V každom prípade Kotleba použil výstižné, úderné, jednoduché  heslo. Určite  sa ľahšie dostane k ľuďom a do ich hláv, než tento blog, ktorý si prečíta v lepšom prípade niekoľko sto ľudí, spomedzi ktorých väčšina s ním asi viac-menej súhlasí. Tí, ktorých sa to týka, čítajú skôr alternatívne média. Aj tak mi však jeho „heslo“ pripomína rétoriku jedného  diktátora. Nájdeme spoločného nepriateľa, najlepšie takého, ktorý sa nemôže ani brániť (lebo tu vlastne ani nie je) a silný vodca nás ochráni.

Otázka migrácie je však nesmierne komplexná téma a preto nie sú žiadne jednoduché riešenia, a preto jednoduché riešenie nenájde ani Kotleba. Už sa o to ostatne  roky usilujú ľudia podstatne kvalifikovanejší v tejto oblasti, než je on.

EÚ má viacero agentúr, ktoré dbajú na bezpečnosť  občanov EÚ. Sú to napríklad EUROPOL, či FRONTEX (hraničná a pobrežná stráž), pričom tieto agentúry využívajú rôzne informačné systémy a  zameriavajú sa v tomto kontexte  o.i. na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu, identifikáciu falošných a pozmenených dokladov, hraničný dohľad, identifikáciu možných teroristov, či zahraničných bojovníkov. V tejto oblasti za účelom bezpečnosti občanov pôsobia a spolupracujú tiež rozličné policajné zložky, či tajné služby. Skúsení profesionáli. Ochranu od pravicového extrémizmu teda rozhodne nepotrebujeme. Skôr pred ním samotným.

 

Druhá časť otázky, a to teda nakoľko je strana ĽSNS inšpirovaná doktrínou fašizmu ? Odpoveď, určite nie vyčerpávajúcu,  je možné nájsť už v len v skutočnosti, že prvá strana Kotlebu bola zrušená súdom kvôli zjavnej inšpirácii Treťou ríšou a svojmu zjavne  protidemokratickému zameraniu. Na druhú stranu (ĽSNS)  generálny prokurátor podal na súd  podnet na zrušenie, len to „niekde viazne“. Tento podnet určite obsahuje detailné zdôvodnenie, ktoré by dokázalo zodpovedať aj túto časť otázky. Keďže súd nerozhodol v spomínanej veci, nie je možné konštatovať, že ĽSNS je fašistická strana, na druhej strane ja ju tak vnímať môžem,  a aj ju tak vnímam na základe toho, čo o nej viem.

 

Tretia časť otázky, a to je chvála slovenských žien. Ako sa v reálnom živote správajú „Kotlebovci“ k ženám ? Dotyčné ženy to vedia iste posúdiť najlepšie. Na chválení slovenských žien nie je nič zlé. Osobne ale nepotrebujem Kotlebov bilbord na to, aby som to robil. A najmä ide o kontext, do ktorého je „chválenie zasadené“, t.j. že nepotrebujeme cudzinky. A dostávame sa zrazu do inej polohy, teda že ani  nejde tak  o „chválenie slovenských žien“, ale o to, že nechceme cudzinky. Btw., o Slovenkách sa u nás hovorí, že sú najkrajšie na svete. Aj keď je to pochopiteľne pravda, uvedené o svojich ženách rado tvrdí viacero národov. No a krásne ženy môžeme vidieť  v mnohých ďalších  krajinách. Blondíny, černošky, aziatky.  A to nehovoriac o vnútornej kráse.  Istý pán, ak si dobre pamätám, bol to miestny popradský básnik, v jednej zo svojich knižiek uviedol,  že najkrajšie ženy sú tie, ktoré milujeme ! Bez ohľadu na farbu pleti.  Toľko k tejto časti otázky.

 

Iný koment: „pre toho kto sa zaujima. Nasilna invazia neziaducich zivlov do Europy pacha havok a zlociny vsade kam sa nanutili.To este nehovorim o financnych nakladoch na tychto "utecencov"! Tento faktor ma,ale hlavne bude mat katastrofalny dopad na tradicne europske spolunazivanie. Ked tie hordy uz budu na nasich hraniciach,bude uz priliz neskoro.
Milion dolarova otazka zneje:naco by nam aj boli? Ved mame svojich uz dost.
Je omnoho mudrejsie sa poucit na hluposti inych.“

Náklady vynaložené na integráciu  a podporu utečencov a migrantov sú efektívnejšie, než neskoršie platenie služieb napríklad polície, justičných orgánov, či sociálnych a zdravotníckych zariadení,  zaoberajúcich sa dôsledkami neúspešnej integrácie. Na porovnanie, koľko stoja Slovensko niektoré predražené  verejné obstarávania, či pochybné čerpania Eurofondov ? Najúspešnejšia mafia je tá, ktorá siaha až na najvyššie riadiace a mocenské pozície krajiny. Ako mi povedal v osobnom rozhovore jeden Sicílčan, mafia je všade tam, kde sú peniaze a moc. A tá talianská pôsobí napríklad aj v Nemecku, či v Holandsku. Týka sa to napríklad aj čerpania Eurofondov v Taliansku. Je Slovensko výnimkou ? 

Áno, keď už bude migračná vlna na hraniciach, je neskoro. Preto je žiaduca medzinárodná spolupráca, ktorej jednou z podôb je aj Globálny kompakt pre migráciu. Z toho sme sa vyzuli.

Pokiaľ ide o poučenie sa na „hlúposti“ iných, napríklad taký Migračný úrad môže aj na základe  skúseností, ako niečo nefunguje,  zostaviť lepší  integračný plán. 

Tradičné európske nažívanie – čo je to za koncept ? Áno, moja predstava o ňom  mi je  sympatická. No  svojho času pri príchode Homo Sapiens zaniklo v Európe aj tradičné „nažívanie si neandertálcov“. Svet a sociálne pomery sa odjakživa menili a nepomôže, keď predtým zavrieme oči. Nie je dobre položená otázka, či sa nás migrácia dotkne.  Už sa tak deje. Otázka stojí, ako zareagujeme ? 

„Non-go“ zóny už v niektorých európskych mestách vo väčšej, či menšej miere existujú. Netvrdím, že nie. Mám aj skúsenosti z prvej ruky.  Osobne som však  non-go zóny našiel aj v Poprade a Nitre a inde. Jednému môjmu (bielemu) spolužiakovi v jednej takej zóne  dopadla viackrát „bejzbolka“ na „hlavu“. Lebečná kosť našťastie vydržala.  Stretol „White power“, keď asi práve fajčil, čo nemal.  Menej šťastia mala dávnejšie v Poprade tehotná Rómka, ktorej kožkohlavci rozbili za bieleho dňa bejzbolkou hlavu. Nie tak dávno sa jeden nešťastný Filipínec do takej podobnej „non-go zóny“ dostal aj na Obchodnej ulici. Takže s trochou „nadsázky“ takéto „zóny“ máme už aj tu. 

Ako som už skôr naznačil, každá „ríša“ a civilizácia raz skončí.  V Ríme to boli príčiny ako morálny úpadok spoločnosti, túžba po moci, korupcia, či nedostatok vlastných etnických vojakov. Niečo mi to pripomína, no verím, že na  Slovensku stále žije dostatok slušných, rozumných ľudí, a že pri nadchádzajúcich  prezidentských voľbách kandidáti ako Kotleba a Harabin nebudú mať šancu.  To platí aj pre voľby do Európskeho parlamentu. A potom aj pre tie parlamentné. Vox Populi, vox Dei.

 

Obsiahlejšie doplňujúce odpovede:

Uvádzam najprv odpoveď k druhej časti prvej otázky, keďže je kratšia.

 

Druhá časť otázky – miera inšpirácie ĽSNS fašizmom

ĽSNS – radi sa ukazujú v uniformách  inšpirovaných istou profašistickou polovojenskou jednotkou. Svojho času mal Kotleba  obchod KKK, v ktorom sa predávalo  oblečenie so značkami obľúbenými na krajne pravicovej scéne.  Ako bolo konštatované v článku p. Walkera, Kotleba sa presunul z rétoriky zameranej proti Židom, ktorí „nikoho nezaujímali“, na tému migrantov, prinášajúcou politické body.  Áno, odborná literatúra pozná  rôzne formy sociopatie. Od ĽSNS by mal teda každý triezvo uvažujúci človek dať ruky preč, pokiaľ nemá teda záujem nasledovať ideologický odkaz blízky tomu, ktorý prezentoval Voldemort svojej doby  A. H.  Zaujímavou pikoškou je, že aj ortodoxná pravicová scéna sa od Kotlebu svojho času dištancovala, pretože pochopila, že Kotleba túto ideológiu nepovažuje za cieľ, ale prostriedok k moci.  Kotleba totiž vie, že svojím takto orientovaným prejavom vždy osloví určité % voličov a nemá kapacitu  na to, aby rovnaké  a vyššie % voličov oslovil zmysluplným a  konštruktívnym volebným programom.

Možno si už nejaký odborník na pravicový extrémizmus, či historik dal tú námahu, a napísal článok, či odbornú publikáciu, v ktorej popísal paralely medzi ĽSNS a ľudáckym fašistickým  režimom, fašistickou ideológiou, či Hlinkovou gardou  a  budem mu veľmi vďačný, ak túto prácu verejnosti znovu pripomenie. A možno stačí len trochu pohľadať na internete (ĽSNS a fašizmus – hneď som k téme našiel vyjadrenie historika Slovenskej akadémie vied pána Jakuba Drábika). A zároveň prosím všetkých učiteľov dejepisu a občianskej náuky o spoločnosti, aby svojim žiakom pustili video o holokauste alebo ich zobrali na exkurziu do Osvienčimu a vysvetlili im, že fašisti na Slovensku nemajú mať miesto. Pretože „Historia est magistra vitae“ a zvykne sa opakovať. 

 

Prvá časť otázky – ochrana pred migrantmi/bezpečnosť občanov EÚ.

Bezpečnosť v kontexte migrácie - pri riadenej migrácii, podobne ako pri mnohých iných javoch, či skutočnostiach,  nie je pochopiteľne  možné zaručiť úplnú bezpečnosť. Snaha je však sa k tejto miere čo najviac priblížiť. A jej miera je určite vyššia, než je to pri ilegálnej migrácii. Alebo pri úplnej izolácii. Ostatne, 100% istoty v živote máme iba dve. Dane a exitus.

Implicitne v kontexte migrácie a bezpečnosti  vnímam ďalšiu dimenziu, a to je otázka rasizmu a spolužitia s Rómami na Slovensku. Vyrastal som na Spiši. Rád by som chcel  napísať niečo iné, no  povedzme, že moja osobná  skúsenosť je rôznorodá.  Závisí od konkrétnych ľudí, na ktorých som natrafil. Aká je skúsenosť celoslovenská ? Asi rôzna. Nie je to oblasť, ktorá je prioritne predmetom môjho záujmu. Na druhej strane,  ak sa  určitý sporný jav nepomenuje, resp. sa nepomenujú jeho časti, nie je možné nachádzať jeho riešenie.

 S týmto problémom zápasí totiž  Nemecko. Istý Nemec mi už v 2004 r povedal, že raz ho vo východonemeckom meste obkolesila skupina Turkov, ktorí mu povedali, že ďalej nesmie, pretože je na ich území. Veľmi ho to rozčúlilo. Dodal však, že kto v Nemecku povie „niečo“ negatívne na adresu cudzincov, je označený hneď za nacistu. Možno týmto, že to tu uvádzam, nahrám na smeč práve „Kotlebovcom“, no domnievam sa, že na spoločenskej úrovni je potrebná otvorená, konštruktívna diskusia, ktorá problémy otvorene a korektne pomenuje, aby  bolo možné sa nimi zaoberať.  Na rozdiel od Nemecka  my stále máme možnosť nastaviť si „systém“ tak, aby k takýmto situáciam nedošlo. A už len dodám, že ĽSNS a priori nepovažujem za konštruktívnych  a legitímnych partnerov na diskusiu. Na mysli mám fundovaných odborníkov z rôznych oblastí verejného života, či z akademického prostredia alebo odborníkov z pomáhajúcich profesií z praxe, pracujúcich  s komunitami, či vylúčenými skupinami.  A to vrátane tých zo zahraničných z krajín, ktoré majú s migráciou skúsenosti.

 Domnievam sa, že  „fenomén spolužitia“  Slovákov a Rómov ovplyvňuje náš pohľad ako národa na migráciu. Na túto oblasť ale nie som odborník, fundovane by sa vedel vyjadriť napr. sociológ zaoberajúci sa touto oblasťou. 

Na druhej strane, mám s Rómami viaceré dobré skúsenosti. Moja detská lekárka bola Rómka. A spomínam na ňu len v dobrom. Keď som hrával futbal, v šatni vedľa mňa sedel Róm a boli sme kamaráti. Na zemiakovej brigáde jeden Róm pracoval „ako drak“. Právne disciplíny na škole nás  učil bývalý vyšetrovateľ, neskôr okresný riaditeľ polície. Mal zelené oči. Až kým nám jedna vyučujúca neprezradila, že je Róm, ani sme to netušili. A mal veľmi peknú dcéru, ktorá popritom bola aj šikovná. A koľko je napríklad skvelých rómskych hudobníkov ?  Priznám sa, to tiež neviem, najnovšie počúvam Simu Martausovú.  

Podobne, raz sme sa na „tému Rómov“ rozprávali so spolužiakom, dobrým priateľom, veľmi inteligentným človekom. Ja som vytiahol „svoju východniarsku“ skúsenosť a „krivdy“. On ma chvíľu  počúval a spýtal sa, že čo by som povedal na to, že má matku cigánku ? Sme dobrí priatelia doteraz. Mimochodom, je tiež migrant. Už na Slovensku nežije.  

Ešte keď som pracoval ako sociálny pracovník v Nitre, istý zamestnanec Nitrianskeho kraja, Róm, po návšteve vylúčenej komunity povedal, že najväčšia chyba je, keď Rómovia dostanú niečo zadarmo, lebo si to potom nevážia. Myslím, že to platí aj pre „bielych“. Tie problémy sú.  A mnohí múdri ľudia na nich pracujú a snažia sa o zlepšenie situácie.

Áno, určitá generalizácia funguje aj u mňa. Je to ľudské, niekedy to uľahčuje  život. Mám mnohé predsudky a o niektorých viem. Osobne sa ale snažím  pristupovať k ľuďom na základe toho, akí sú, aké majú „srdce“, nie a priori na základe farby pokožky. Stručne, delím  ľudí na slušných a neslušných. Každý slušný a pracujúci človek je pre spoločnosť prínosnejší, než hejter v kanadách, alebo „tiež doktor“ vo funkcii, či "Macchiavelliho vladár". A ľudí, ktorých som spomenul ako Rómov, si doteraz veľmi vážim. A určite je ich viac a som si istý, že ich okolie o nich vie a váži si ich podobne ako ja "tých svojich". .

Potrebné je si uvedomiť, že Rómovia majú omnoho ťažšiu cestu ako mnohí z nás, aby sa dostali tam, kam sa dostali. Pretože nie každý má rovnakú štartovaciu čiaru. A to platí aj pre mnohé  biele rodiny. Niekto sa narodí v New Yorku do rodiny diplomata, iný do rodiny učiteľa v Medzilaborciach.  To som ako bývalý sociálny pracovník mohol mnohokrát vidieť. Pri jednej príležitosti  som bol na návšteve „bielej rodiny“. Otec už doobeda podnapitý. Chlapec mal byť v škole, mal asi 10 rokov. Spýtal som sa ho na školu. Otcova reakcia: „A no čo by mu bola ?“.

Verím, že je mnoho odborníkov, ktorí sa realizujú so zápalom aj v tejto mnoho - vrstevnej zložitej oblasti, týkajúcej sa súžitia Slovákov a  Rómov (tiež občanov Slovenska). A ja si cením každého slušného človeka, bez ohľadu na vzdelanie, či farbu pleti, či náboženstvo, ktorý je tolerantný, a  ktorý si zarába na živobytie poctivou  a čestnou prácou.

Pre účel témy migrácie účelovo vyberiem príklad „zelených“ hliadok, ktoré sa pohybovali v oblastiach, kde bol zvýšený výskyt určitej kriminality. Nie je možné, aby  zoskupenia polovojenského charakteru suplovali úlohu štátu. Čo je tu možné urobiť, je posilniť hliadky mestskej a štátnej polície alebo zriadiť štátom riadenú a spravovanú domobranu. Nie vždy je to možné ? A sme pri ďalšej otázke, ako funguje naša spoločnosť ? A či sú v nej dane efektívne využité ? Či sú dostatočne motivačne platení policajti ? Aké sú pomery v Policajnom zbore, keď z neho odchádzajú 3-10 roční policajti ? Ďalšia téma zasluhujúca si osobitné rozpracovanie. Niečo naznačili verejné vyjadrenia niektorých policajtov. Zdá sa, že školenia soft skills u riadiacich pracovníkov  by sa zišli aj v PZ, nielen v IBM, či DELL. No..v sociálnej realite sa mnoho skutočností so sebou prelína.

 Z pohľadu občana chápem sklamanie ľudí z politických strán, ako sú SMER, či SNS, ale aj iných, ktoré boli svojho času pri moci a ich jednotlivci sa dopustili osobných zlyhaní. A to sa týka aj pravice. Vidíme, ako dopadla SDKÚ, či pani Radičová, ktorá z istého uhla pohľadu na jej šťastie a z iného zase na naše nešťastie nemala na niektoré veci žalúdok. Znamená to, že ako krajina  nemáme dobre nastavený právny systém, pretože kauzy sa vyskytli vo väčšej či menšej mier naprieč celým politickým spektrom. Náš právny systém má mnohé legislatívne medzery, ktoré využívajú tí, ktorí o nich vedia. Otázkou je, kto také zákony navrhuje a schvaľuje ? A čo z toho má ?  A to si nemyslím, že nemáme právnikov, ktorí by ten systém nevedeli dobre nastaviť. Skôr na právnických fakultách absentuje dôraz na zdanlivo nepotrebné disciplíny ako sú etika a axiológia.

Pokiaľ ide o bezpečnosť občanov v kontexte migrácie a súžitia, niekde fungujú rómske hliadky, štátna polícia má zase špecialistov na prácu v komunitách. V Nórsku sa mi páčila iniciatíva občanov, tzv. Nočni havrani. Raz ma Nóri  zobrali so sebou. Prechádzali sme sa po meste oblečení v čiernych vestách s reflexným nápisom „Noční havrani“.  Pri nočných podnikoch sme občas intervenovali pri konfliktoch mládeže, ktoré  smerovali k násiliu. 

Migrácia sa nedá zastaviť -  je to niečo, na čo musíme reagovať a najlepšie  to dokážeme na medzinárodnej úrovni. Aj z tohto pohľadu bolo chybou nezapojenie sa do Globálneho kompaktu pre migráciu.

Pokiaľ ide o otázku migrácie, obšírnejšie som sa k nej viac-menej vyjadril v blogu „Globálny kompakt pre migráciu“. Potrebné je povedať aj to, že s migráciou je spojené aj bezpečnostné riziko. To predstavujú najmä osoby, ktoré sa dostanú cez hranice nelegálne, bez bezpečnostnej kontroly, či previerky. Ale to je niečo iné, ako legálna migrácia, riadená, voči ktorej mnohí namietajú,  no paradoxne poskytuje väčšiu úroveň bezpečnosti.  

Z môjho pohľadu sa mi to javí tak, že krajiny ako Francúzsko, Belgicko, či Nemecko majú z  pohľadu bezpečnosti veľké problémy. Francúzi napríklad nedokázali integrovať Alžírčanov, ktorých  nasledujúca generácia zápasí buď s materiálnym nedostatkom alebo tá majetnejšia skupina s hodnotovým vákuom, pričom tendenciu radikalizovať sa majú ďalšie generácie imigrantov.  Drobnú  majetkovú kriminalitu páchajú inak aj u nás naši bieli občania, ktorí pochádzajú zo slabších majetkových pomerov. Otázka je, či je majetková kriminalita vlastná časti chudobnej vrstvy obyvateľstva, alebo ju páchajú len iní ako bieli ľudia ? Súdny človek pozná odpoveď.  Spomínané  krajiny majú svoje programy zamerané na potlačenie radikalizácie istých skupín svojich občanov a učia sa, ako dosahovať lepšie výsledky.  

 Bezbrehá migrácia samozrejme nemá zmysel. Žiaľ, už ten článok neviem citovať, ale bol to odborný zahraničný článok zo západnej Európy, v ktorom bolo uvedené, že v Európe (EÚ)  už teraz žije mierne viac ľudí, než dokáže trvalo udržateľne príroda bez poškodenia  uživiť (voda, pôda, ovzdušie).  Otvorenie hraníc každému by zrejme znamenalo koniec Európy ako ju poznáme, aj z iných dôvodov. Preto je potrebné migráciu riadiť, resp. regulovať. Riadenie migrácie však neznamená organizovaný dovoz migrantov, ako to poniektorí mylne chápu. Občania niektorých krajín môžu do EÚ prísť len s vízami. O udelení víz rozhodujú členské štáty EÚ. Žiadateľa si preveria a na základe toho sa rozhodnú, komu víza udelia, komu  zamietnu. Áno, existuje korupcia. To je problém na našej strane, nie na strane migrantov. A existujú aj  protikorupčné opatrenia. Pustíme k sebe teda študentov, výskumníkov, športovcov, turistov, ktorí donesú peniaze a áno, občas sa aj „zabudnú“ vrátiť. A tiež pustíme k sebe ľudí disponujúcich znalosťami, ktoré potrebujeme. Lekárov, zdravotné sestry, pracovníkov do automobilového priemyslu. A môžu to byť pritom aj takí Ukrajinci, či Srbi a podobne. Áno, problém je niekedy rozlíšiť utečenca od ekonomického migranta. Osoby, ktoré prídu ako migranti do EÚ legálne, sú štatisticky nízkou bezpečnostnou hrozbou. Potenciálny bezpečnostný problém predstavujú osoby, ktoré do EÚ vstúpia nelegálne. Preto, z tohto pohľadu, je veľmi dôležitá medzinárodná spolupráca, ktorej sme sa ale pri Globálnom kompakte zriekli. 

V širšom meradle sa Európska únia snaží na rôznych platformách a na rôznych úrovniach ovplyvňovať migráciu a zachovať bezpečnosť svojich občanov, a to za spolupráce krajín pôvodu, i tranzitu. Ide o projekty, ktoré sú zamerané na školenia a technické vybavenie pre hraničné stráže krajín nachádzajúcich sa na migračných trasách, podporuje v krajinách pôvodu migrantov vzdelávanie, zlepšenie životného prostredia, dodržiavanie ľudských práv, tvorbu pracovných miest, či zlepšenie zdravotnej starostlivosti. A to preto, aby mali ľudia v týchto krajinách lepší život a neboli nútení migrovať, či ujsť.  Nehovoriac o pôsobení mnohých mimovládnych organizácií. Systém, ktorý je, nie je optimálny, ale hľadajú sa riešenia a zlepšenia, a to najmä v oblasti nútených návratov. Sociálna realita je veľmi premenlivá, vyvíjajúca sa, mnohodimenzionálna,  preto je náročné nájsť rýchle a účinné riešenia.    Tiež je potrebné povedať, že v krajinách ako je Turecko, či niektoré severoafrické štáty, sa nachádza omnoho viac migrantov, či utečencov, než v EÚ. Preto aj týmto štátom EÚ rôznym spôsobom poskytuje podporu, aby sa s danou situáciou dokázali vysporiadať. Zjednodušene povedané, snaha EÚ  je zameraná na príčiny migrácie, na dôsledky migrácie a tiež aj na reintegráciu vrátených osôb.

Z nášho pohľadu si myslím, že systém kvót presadzovaný EÚ,  prípadne „pozvánka voľného vstupu“ pani Merkelovej, neboli, za použitia eufemizmu,  práve najšťastnejšie riešenia. A kvôty sa nakoniec ani neujali, ale EÚ ako celok aspoň vzala na vedomie   našu potrebu V4 zamerať sa aj na príčiny migrácie, aj keď podpora niektorých štátov EÚ už týmto smerom bola dávno zabehnutá, nehovoriac o činnosti mimovládok. Na druhej strane, pani Merkelová je nepochybne jednou z najvýraznejších politických osobností  EÚ, ktorá sa snaží Európu  integrovať,  a určite si nezaslúži, aby bola  pamätaná len kvôli jednej, z určitého uhľa pohľadu, chybe. Alebo možno len vedela, čo my nevieme, a dôsledky zavretia hraníc by mali omnoho závažnejšie následky.   

Na druhej strane je potrebné si priznať, že za časť problémov v krajinách pôvodu migrantov a utečencov môže aj „Západ“, pod ktorým myslím aj nás. Je to relatívne, keďže Slovensko nemá koloniálnu minulosť, no má zase „konzumnú prítomnosť“. Ako „Západ“ máme zodpovednosť historickú, a tiež tú, ktorá nastala v dôsledku nie férových obchodných praktík, poškodzovania životného prostredia, či predaja zbraní do oblastí konfliktov.

Svojim spôsobom vypuklým príkladom  je  Čína. V dôsledku obchodných väzieb prakticky každý západný štát prehliada porušovanie ľudských práv Tibeťanov a Ujgurov, spomedzi ktorých značná časť predstavuje tzv. vnútorne vysídlené osoby. Toto je pokrytectvo  na našej strane. Každú chvíľu nový mobil, tablet, či handry majú predsa svoje čaro. Ešteže aspoň bryndza nie je „Made in China“.  Tu tiež zohráva úlohu reálne žijúci a realizovaný hodnotový systém. Kresťanstvo sa stáva aj vinou nepružného cirkevného katolíckeho  aparátu archaizmom a v otázke hodnôt tak Európa v porovnaní s islamom ťahá za kratší koniec. Pritom s úprimným úmyslom  reálne žité islám a kresťanstvo majú možno viac spoločné, než sa na prvý pohľad zdá.

Z komplexného hľadiska teda EÚ sa snaží reagovať na „fenomén migrácie“ v rôznych oblastiach. Slovensko sa na týchto opatreniach aktívne podieľa a má možnosť sa ku nim vyjadrovať. Preto nepotrebujeme pravicového extrémistu inšpirovaného doktrínou fašizmu,  aby  to robil za odborníkov EÚ, ktorí pochádzajú aj z našej krajiny. Najmä ak je snahou ĽSNS  vystúpenie z  EÚ a NATO, vďaka ktorým Slovensko zažíva najlepšie obdobie v histórii, napriek viacerým problémom, ktoré ako krajina má, a za ktorými nestoja migranti, či utečenci, ale túžba po moci a peniazoch, chýbajúce chrbtice a osoby bez morálneho povedomia, či hodnotového koncpetu. Zodpovedné osoby sú bielej pleti, podotýkam.

Migrácia je globálny jav, ktorý je efektívne možné riešiť len na globálnej úrovni za medzinárodnej spolupráce.  Z toho dôvodu izolacionizmus navrhovaný ĽSNS, či realizovaný pri Globálnom kompakte pre migráciu  istými  parlamentnými   stranami, je populistický, neodborný, krátkozraký a škodlivý. Pretože Globálny kompakt pre migráciu bol aj o tom, ako nadviazať spoluprácu pri „ochrane“, teda kontrole  hraníc, za účelom zvýšenia bezpečnosti občanov EÚ.

Osobitná skupina sú utečenci. Tu len toľko, že k prijatiu utečencov sme viazaní medzinárodnou legislatívou aj na úrovni OSN.  Snáď sme sa už ako spoločnosť  posunuli od doby kamennej ďalej, takže neubijeme kyjmi každého, kto nie je z nášho kmeňa. Z tohto pohľadu považujem za smutné, že holohlaví hrdinovia za bieleho dňa v hlavnom meste hrubo napadnú a obťažujú ženu,  moslimku, ktorá sprevádza malé deti do škôlky. Tie majú potom  ozaj šancu dobre sa integrovať.. 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?