Pozdraviť je slušnosť, odzdraviť je povinnosť

Autor: Róbert Dratva | 13.4.2019 o 6:00 | (upravené 22.4.2019 o 18:46) Karma článku: 2,63 | Prečítané:  1044x

Pozdrav je dôležitou súčasťou spoločenskej interakcie. Prezradí mnoho o vzťahu ľudí, tiež o nich samotných. Nie každému je však slušnosť vlastná. 

V knižke americkej novinárky Pamely Druckermanovej „A dost“, venovanej výchove detí vo Francúzsku, sa mi okrem mnohých iných tém veľmi  páčila téma pozdravu. Pozdrav má byť primerane hlasný a je bežnou súčasťou sociálnej interakcie.  K tomu, že je slušným štandardom pozdraviť pri stretnutí  sa a tiež pri odchode, sa vo Francúzsku, podobne ako v mnohých iných krajinách, vedú už malé deti. U dospelých by to mala byť samozrejmosť. Žiaľ, nie je to tak vždy. Neodzdravenie sa na pozdrav sa tam považuje za hrubú neslušnosť a dotyčná osoba sa spoločensky znemožní.  

Smutnou skutočnosťou je, že to, čo vedia "malé" deti (aj vo Francúzsku), nevedia u nás mnohí dospelí. Ako povedal istý kolega, ešte aj teliatko urobí „mú“, keď k nemu vstúpite do maštale. Cítim sa nepríjemne, keď v rade pri  pokladni moje stále malé dieťa upozorním, že je potrebné pozdraviť pokladníčku/pokladníka „dobrý deň/večer“.  A potom,  keď sa obaja  nahlas tak aj pozdravíme, niekedy sa stane, že poniektorá predavač/ka ani neodpovie, či len niečo zamrmle. Podobné situácie sa vyskytujú aj pri iných sociálnych príležitostiach. Potom spravidla nasledujú otázky dieťaťa, prečo sa má vôbec zdraviť. V tomto kontexte sú však pozitívne a negatívne skúsenosti približne v rovnováhe.

V Nórsku sa mi páčilo, ako farmár, u ktorého som bol na pracovno-vzdelávacom pobyte, nechal svoju najmladšiu dcérku platiť v reštauráciách za jedlo.  Inšpirovaný týmto príkladom podobne nechávam svoje dieťa, nech zaplatí za palacinky, či svoju novú hračku. Niekedy ho ešte musím upozorniť, aby sa pozdravilo, ale často to už nie je potrebné. Doma ho vedieme k  tomu, aby povedalo „prosím“, keď niečo chce, a  aby povedalo „ďakujem“, keď niečo dostane.  Sú to jednoducho „zázračné slovíčka“, ktoré by mali byť súčasťou slovnej zásoby každého, nielen dieťaťa.

Raz  sme sa s farmárom rozprávali na   „tému pozdravov“. Tento farmár  bol  bývalý špičkový vojenský špecialista na budovanie obranných podmorských systémov na pobreží svojej krajiny. Zúčastnil sa tiež hliadkovej a pozorovacej misie OSN v Libanone.  Kvôli častej odlúčenosti od rodiny sa vzdal sľubnej armádnej kariéry a po otcovi prevzal farmu. Povedal, že veľmi často sa k nemu ľudia správajú pohŕdavo, arogantne, nadradene, a to len preto, že je „len“ farmár. No on sa rozhodol svoj štandard slušného správania si udržať nezávisle na tom, ako spoločensky nevhodne reaguje jeho partner v interakcii. Ostatne, je to každého vizitka, resp. zlyhanie na strane nie slušne sa správajúceho človeka. V tomto udržaní si svojho štandardu sa pre mňa stal vzorom.

Pozdrav prezradí mnoho o tom, aký je vzťah medzi ľuďmi, ktorí prichádzajú do interakcie častejšie, či ako sa momentálne cítia.  Jeden pracovný psychológ mi na túto tému povedal, že slušné správanie sa pôsobí submisívne. Je možné s týmto názorom do istej miery polemizovať. Zastávam ten názor, že  keď sa niekto pozdraví „dobrý deň“, v súlade so štandardom slušnosti je primeraná odpoveď  rovnaká a nie vo forme pozdravu ako „dobrý“, „zdravím“, či „zdravíčko“, kývnutím hlavy, či dokonca neodzravenia sa.  V takomto prípade ten, ktorý sa pozdraví, vyjadrí  rešpekt  a úctu príjemcovi pozdravu. Ten by mal adekvátne odzdraviť, pretože inak devalvuje toho, kto sa mu pozdraví. Tu mám na mysli verejný, resp. pracovný kontakt, nie neformálny medzi dlhšími susedmi, či priateľmi. Osobitnou kapitolou je mailová komunikácia, pri ktorej mnohí takisto zabúdajú na slušné spôsoby. 

Špecifickým prostredím je to pracovné. Pravdepodobne ak sa človek nenaučil slušnému správaniu sa v detstve, v dospelosti to už ťažšie doháňa. Určite viacerí majú  v práci možnosť pozorovať jav, kedy niekto pozdraví nadriadeného či kolegu „dobrý deň“ a  dotyčný  sa na neho len pozrie a neodpovie.  Pôsobí to arogantne, nevychovane.  Môže to byť dôsledok nízkej sociálnej inteligencie,  alebo  naopak je to úmyselná snaha o budovanie si (pseudo)autority.  Príčinou je možno tiež komplex menejcennosti, prípadne je to prejav syndrómu narcizmu. Niekotrí ľudia takto živia  dojem vlastnej dôležitosti.  A. C. Doyle v jednom z príbehov o Sherlockovi Holmesovi ústami svojej postavy konštatuje, že sebavedomie mnohých ľudí je založené na neschopnosti vidieť vlastné nedostatky.

V prípade, že ide o osoby pôsobiace na vedúcich pozíciach, takíto „vodcovia“ sú len formálni  a spravidla motivujú ľudí k výkonom zastrašovaním a ilúziu svojej dôležitosti a moci sa snažia posilniť devalváciou druhých. Uvedené predstavuje  typický socialistický defekt v myslení ľudí a  štýl riadenia, ktorý bol „akceptovateľný“ do '89. Naopak, skutočne schopný a moderný  manažér dokáže rešpektovať ako partnerov aj podriadených. Nemá sa prečo cítiť menejcenne, pretože si je vedomý vlastných kvalít.   Uvedomuje si, že ak má jeho organizačná zložka  dobre fungovať, je potrebné sa  obklopovať šikovnými podriadenými.  Je si vedomý toho, že medzi inteligentnými ľuďmi má byť  rešpekt  prejavovaný obojstranne.  Kurzy zamerané na zvyšovanie úrovne  manažérskych zručností  a soft skills pre ľudí  pôsobiacich na  riadiacich funkciách sú dobrou investíciou pre všetky firmy v súkromnom, ale určite aj verejnom sektore. 

 Vzťah (len) pracovne nadriadenej osoby k podriadeným výstižne  vystihuje vo filme USS Indianopolis   Nicolas Cage v pozícii veliaceho dôstojníka lode.  Novej posádke  sa o.i. prihovára slovami:  „Bezo mňa ste ničím. A ja som ničím bez vás.“ 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gašparov profil má znaky profesionálnej kampane, pripomína Blahu a Smer

Bývalý policajný šéf porušil pravidlá facebooku o reklame.

Dobré ráno

Dobré ráno: Smer sabotuje reformu nemocníc, ktorú sám sľúbil

Ide o najväčšiu reformu ostatných rokov.

Komentár Petra Schutza

Nositelia normalizačného víru sú tu stále

Trebárs Fico musel podpisom potvrdiť súhlas s odpudivosťou celej tejto éry.


Už ste čítali?