Klimatická kríza a volebné programy strán

Autor: Róbert Dratva | 14.2.2020 o 21:40 | (upravené 14.2.2020 o 22:41) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  213x

Pred dvoma týždňami som natrafil na zaujímavý článok na Euractive, ktorý bol zameraný na analýzu  prístupu k ochrane životného prostredia vo volebných programoch strán . 

Jedna z najdôležitejších tém, ktorým by sa nová vláda mala venovať, je téma „klimatickej krízy“. Z tohto dôvodu organizácie Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme – CEPA, Slovenská klimatická iniciatíva (SKI), Fridays for Future Slovensko, Budovy pre budúcnosť, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Extinction Rebellion Slovensko, Znepokojené matky a Nestrácajme čas pripravili pre kandidujúce politické strany dotazník, ktorý bol zameraný na zistenie toho, ako plánujú riešiť klimatickú krízu. Oslovili teda 10 najsilnejších politických strán, ktorých aktivity nemajú verejne deklarovaný cieľ oslabenia demokratickej občianskej spoločnosti na Slovensku (chýba medzi nimi ĽSNS, čo nie je v tejto súvislosti žiadne prekvapenie). Podľa novembrového prieskumu AKO, ktorý bol v čase zasielania dotazníka najaktuálnejším, to boli strany Smer-SD, Za ľudí, Koalícia PS/Spolu, OĽANO, Sme rodina, SNS, KDH, SaS, Most-Híd, Dobrá voľba. Priyhodnotení organizácie zohľadnili okrem dotazníkov aj programy strán. Tie následne podľa výsledkov zoradili do „klimatického štítku“.

Ani jedna zo strán sa nedostala na prvé miesto „klimatického štítku“. Najambicióznejšie ciele má však Koalícia PS/SPOLU, ktorá získala hodnotenie A. Za ňou nasledujú strany Za ľudí a Sme Rodina s hodnotením B. Hodnotenie C získali strany Dobrá voľba, KDH, Most-Híd a OĽANO. Strana SAS získala hodnotenie D. Strany SMER a SNS na otázky spomínaných organizácii nereagovali, možno aj preto, že v čase hodnotenia nedisponovali programami, ktoré by reflektovali klimatickú krízu. Získali teda len hodnotenie E.

Téma „klimatickej krízy“ je momentálne pravdepodobne tou najdôležitejšou témou. O povedzme 100 rokov neskôr nebude okrem niekoľko historikov nikoho zaujímať, aké kauzy sa tu stali napr. pri čerpaní Eurofondov a väčšina dnešných aktérov bude zabudnutá. Od terajších politických rozhodnutí, samozrejme, nielen na Slovensku, bude závisieť to, v akom životnom prostredí budú žiť naše deti, resp. generácie na celej Zemi, ktoré prídu po nás. Pokiaľ chceme „chrániť naše matky, ženy, dcéry (a deti)“- asi je zrejmé, o slogany z akých bilboardov ide, potrebná je iniciatíva nielen na Slovensku, ale na  globálnej úrovni. Toto nie je „problém“, pred ktorým je možné „zavrieť hranice“ a izolovať sa od demokratického vyspelého sveta. Strany SMER a SNS podľa všetkého odborníkmi v tejto oblasti nedisponujú, čo je poľutovania hodné. ĽSNS takisto nemá potenciál na túto tému primerane reagovať; keď už nie pre podobné dôvody, tak len preto, že táto strana by nebola akceptovateľná medzi serióznymi demokratickými politickými stranami ani na domácej politickej scéne, nie to v  Európe. Rozhodnutia, ktoré budú, resp. skôr nebudú prijaté v najbližších rokoch, budú mať teda značný dopad na život budúcich generácii v rôznych oblastiach. Kroky, ktoré by bolo potrebné prijať, si vyžadujú, aby sme sa vzdali značnej častí nášho pohodlia, a aby sme mysleli nesebecky na ľudí, ktorí budú žiť na Zemi po nás.

Pravdepodobne najväčší pôvodcovia znečisťovania životného prostredia sú spoločnosti ekonomicky silné a politicky vplyvné, z toho dôvodu bude presadzovanie potrebných zmien náročné. Podobne na medzinárodnej úrovni bude náročné dospieť k prijateľnej dohode medzi geopolitickými súpermi.

Zaujímavé je v tejto súvilosti tiež, ako sa sústredil záujem Európskej komisie na automobilový priemysel, pričom  letecká a lodná doprava ostali akosi nepovšimnuté.  

Keď sa len pozrieme na jeden príklad na Slovensku, „je ťažké pochopiť“, ako mohlo prísť napríklad v TANAP-e ku výstavbe lyžiarskej zjazdovky zo Skalnatého plesa. Ekonomický zisk plynúci do vrecka niekoľko málo ľudí negatívne ovplyvnil v danom prostredí faunu a flóru, prevážil verejný záujem. Jazvu na panoráme Vysokých Tatier je možné vidieť z diaľky.

Niekde som zachytil názor istej odborníčky na túto tému, že zmena je potrebná na politickej úrovni, pričom títo „pôvodcovia najvyššej miery znečisťovania“ sa snažia vplývať na verejnú mienku v tom zmysle, že zodpovednosť spočíva na bežných ľuďoch a ich životných štýloch. Isteže, bez rozhodnutí na politickej úrovni zlepšenie nenastane. No aj malé pozitívne zmeny v prístupe k životnému prostrediu u veľkého počtu ľudí majú signifikantný dopad. Každý z nás môže dianie ovplyvniť vo svojom každodennom živote aj v kontexte ochrany životného prostredia. Skutočnosť, akú mieru dôležitosti prikladajú ochrane životného prostredia jednotlivé politické strany,  je možné zvážiť aj v najbližších voľbách.

Pri písaní blogu som v podstatnej miere vychádzal zo zdrojov na webe greenpeace.sk a Euroactive.sk/(volmezaklimu.sk). Na týchto stránkach je možné nájsť k téme vyhodnotenia dotazníkov a volebných programov detailnejšie informácie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom.


Už ste čítali?