Slušnosť za volantom

Autor: Róbert Dratva | 15.2.2020 o 0:00 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  656x

Vraví sa, že ak chcete spoznať človeka, prevezte sa s ním v aute. Prejavia sa jeho vôľové , hodnotové a charakterové vlastnosti. 

Nedávno v nemeckých médiach vyšiel článok, ktorý uvázal, že podľa väčšiny nemeckých vodičov agresivita za volant značne stúpa. Konkrétnejšie sa článok zameral na vodičov, ktorý jazdia nátlakovo a poskytol niekoľko odporúčaní, ako správne v takejto situácii reagovať. Samozrejme, článkov v slovenčine aj češtine na túto tému je viacero.

V tejto súvislosti sú zaujímavé viacere postrehy z okruhu známych. Istý manažér z Francúzska skonštatoval, že Slováci jazdia na neprimerane drahých autách, v porovnaní s bežnou výškou  platov na Slovensku  a vo Francúzsku.. Pravdepodobne hodnotil najmä Bratislavu. Dodal však, že Francúzi jazdia najmä na francúzskych lacnejších vozidlách, kdežto na Slovensku sa tešia obľube okrem Škody v značnej miere prémiové značky (aj keď v mnohých prípadoch kupované z druhej ruky). Z vlastníctva vozidla sa žiaľ u nás stala v mnohých prípadoch statusová záležitosť. Možno je to spôsobené o.i. tým, že dlhé roky bolo najlepšie auto pre bežných ľudí Lada 1500.

Druhú skúsenosť spomenul pán v pomerne vysokom veku, ktorý žil približne 40 rokov v Kanade. Na dvojprúdovke mimo mesta sa zaradil do ľavého prúdu, rýchlosť na tachometri mal približne 100km/h, reálna rýchlosť bola teda pravdepdoobne o niečo málo vyššia, než predpísaná 90tka. Priestor mal na to dostatočný, obiehal iné vozidlo. Zo zadu sa však nepriemrane rýchlo blížilo biele SUV – BMW (odhadom známeho asi 130 km/h), ktorého vodič sa cítil byť brzdený a na najbližšom semafore už v obci zastal a vystúpil. Môjmu známemu, podotýkam, pánovi vo veku necelých 80 rokov, vulgárne vynadal a spýtal sa ho, či nevie jazdiť. Vôbec mu nevadilo, že sám prekročil rýchlosť asi o 40km/h. Môj známy len vtipne poznamenal, že vzhľadom na agresívny prejav dotyčného radšej nespomenul, že jazdiť vie, pretože „šoféroval“ aj napr. na 10-prúdovke v San Franciscu. Pri našom rozhovore v tomto kontexte uviedol, že počas života v Kanade mal možnosť porovnávať mentality rôznych národností, a že žiaľ v mentalite Slovákov je nedodržiavať pravidlá.

Určité by bolo zaujímavé poznať odpoveď na otázku, čím to je spôsobené, že značná časť vodičov nedodržiava predpísanú rýchlosť ? Tu nemám na mysli puritánsku jazdu podľa prepdisov, ale na 40-tke napr. po Ružinovskej v Bratislave, na ktorej je viacero prechodov a značný pohyb osôb, sa nájdu vodiči, ktorí pokojne idú 70tkou a "štrikujú". Osobne sa domnievam, že u časti takýchto vodičov je problém v tom, že nemajú zvnútornené morálne zábrany, t.j. rýchlosť dodržiavajú len pod hrozbou sankcie. Samozrejme, príčin môže byť oveľa viac. Súvislostí a úvah sa tu ponúka viacero a nie je v možnostiach tohto blogu ich všetky uviesť. Osobne, len považujem za smutné, že pokiaľ idem v Peugeote 206, tak niektorí vodiči na BMW, či VW sa „tvária“, že nemám právo výjsť na cestu. Aspoň takto teda interpretujem ich nátlakovú jazdu a trúbenie, keď zastavím napr. pred prechodom, aby mohli prejsť cez cestu cca 75r. pán a mladá matka s kočíkom.

V podstate je to smutné, že v obciach/mestách sa stáva štandardom prekračovanie maximálnej povolenej rýchlosti a pokiaľ vodič túto rýchlosť dodržiava, je „pod tlakom“. Nemecký psychológ v takomto prípade odporučil pokračovať v jazde maximálne povolenou rýchlosť a uvoľniť jazdný pruh (ľavý) až vtedy, keď to bude bezpečné (ak jazda v ňom nie je potrebná na odbočenie vľavo), pretože práve bezpečnosť je na ceste prvoradá. Ďalej odporučil zhlboka dýchať a nedať sa strhnúť k agresívnej reakcii, aj keď je to niekedy ťažké. Vraj môže pomôcť pomyslenie na to, že vodič jazdiaci agresívne, bude skôr, či neskôr za to nejakým spôsobom potrestaný (osobne si pomyslím, „no nazdar, ďalšia diagnóza“).

Páči sa mi tiež komentár istého skúseného vodiča a výcvikového inštruktora, ktorý raz povedal: „“Áno, možno ten vodič je lepší vodič ako ja a vie prejsť tú zákrutu rýchlejšie. Tu však nie sme na okruhu, ale na bežnej ceste a účelom je prísť bezpečne do cieľa, nie pretekať sa. Navyše niektorí vodiči si myslia, že keď majú 4x4, tak ich auto je prilepené na ceste“.

Dodržiavanie predpisov v cestnej premávke má zmysel. Nie sú „vymyslené“ pre to, aby nás obmedzovali, ale aby nás chránili a v podstate napr. dodržiavanie rýchlosti minimalizuje následky chýb, ktorých sa každý, aj dobrý vodič, príležitostne dopustí.

Na záver je možné skonštatovať, že to, ako sa k sebe správame v cestnej premávke, je obrazom spoločnosti, v ktorej žijeme. Zároveň som vďačný za všetkých vodičov a vodičky, ktorí jazdia ohľaduplne a slušne. Tých je našťastie tiež dosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako bohatí obchodníci kšeftujú s rúškami? (rozhovor so Slovákom v Číne)

Pavel Dvořák o biznise s respirátormi a rúškami.

Rozprávky SME

Tri priadky (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.


Už ste čítali?