Týka sa domáce násilie aj vás ?

Autor: Róbert Dratva | 29.3.2020 o 7:11 | (upravené 2.4.2020 o 22:32) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  297x

Jedným z mnohých dôsledkov epidémie SARS-CoV-19 je podľa viacerých zdrojov (napr. Euractive.sk) aj nárast domáceho násilia.  

Nárast domáceho násilia je spôsebný väčšou izoláciou rodinnej/partnerskej jednotky v dôsledku karanténnych opatrení, či zvýšenej izolácie ľudí. 

Pod domácim násilím sa všeobecne chápe akákoľvek forma násilia (najmä psychická, fyzická, finančná). Niekotrí autori sa prikláňajú aj k pojmosloviu "partnerské násilie", v takomto prípade sa však stráca násilie páchané napríklad aj deťmi na vlastných starých rodičoch, ktorí sú povedzme imobilní, či po psychickej stránke nie dostatočne disponovaní, aby sa ešte  dokázali postarať sami o seba. Ich týranie môže mať podoby napr. sprchovania studenou vodou, či disponovaním celým ich dôchodkom a nezohľadńovaním ich potrieb.  

Známy je kruh domáceho násilia (fázy narastania napätia, výbuchu, "medových týždňov", popierania). Tieto fázy sa opakujú a postupne skracujú. 

Najčastejšou formou domáceho násilia je násilie medzi partnemri. Predstavuje formu latentnej kriminality, nakoľko sa odohráva medzi štyrmi stenami. Sociologicko-feministický prístup zdôrazňuje rodovú podmienenosť násilia. Popri nesporných a objektívnych výhodách tento prístup má jednu nevýhodu, a to tú, že stráca prípady, kedy pácha násilie žena na mužovi. V mnohých prípadoch sa v partnerskom vzťahu role agresora  a obete striedajú. Podľa niektorých autorov je dokonca výskyt partnerského násilia páchaného ženami na mužoch skoro rovnako častý, ako toho páchaného mužmi na ženách, avšak násilie páchané mužmi je fyzicky brutálnejšie a omnoho závažnejšie.  Domáce násilie necháva vážne následky na každom členovi rodiny a v konečnom dôsledku má negatívny dopad na spoločnosť aj z ekonomického hľadiska. 

Pokiaľ ide o mužov, vo  všeobecnosti je možné páchateľov domáceho násilia rozdeliť na dve skupiny. Tou prvou sú  zjavne maskulínne typy, ktoré môžu inklinovať k bojovým umeniam, vyskytuje sa u nich presvedčenie o dôležitosti usporiadania "tradičnej" rodiny s pevnou mocenskou pozíciou muža. Ženy pri prvom kontakte považujú týchto mužov za atraktívnych a paradoxne, cítia sa pri nich spočiatku bezpečne.  

Tou druhou skupinou sú násilníci, na ktorých pri bežnom spoločenskom kontakte nevidno známky toho, že by sa mohli domáceho násilia dopúšťať. Častokrát sú sociálne veľmi zdatní, inteligentní. Tu je potrebné poznamenať, že domáceho násilia sa dopúšťajú osoby vo všetkých spoločenských triedach. 

Pokiaľ je obeťou domácou násilia žena, jej situácia môže byť sťažená ekonomickou závislosťou na príjme partnera, ako aj anamnézou domáceho násilia z jadrovej rodiny. Naopak, zo vzťahu násilia sa ľahšie vymaní žena, ktorá mala zdravý vzťah so svojím otcom a je ekonomicky dostatočne zabezpečená. Samozrejme, dôvody sú reálne omnoho komplexnejšie v závislosti od individuálnej situácie.

Partnerské násilie začína postupne. Agresori bývajú často zdatní manipulátori a presviedčajú ženy o tom, že si za to môžu vlastne sami, že ich vyprovokovali svojím nevhodným správaním (napr. domnelým neporiadkom  v domácnosti, zahľadením sa na iného muž a a podobne). Agresori sa snažia svoju obeť izolovať od jej sociálnej siete a zvýšiť tak jej závislosť na sebe. Práve izolácia podporená karanténnými opatreniami teraz, žiaľ,  hrá v prospech agresorov. Štatisticky naväčšie nebezpečenstvo ženám hrozí v období tesne po odchode od násilného partnera. 

Keďže toto násilie sa odohráva v skrytosti, orgánom činným v trestnom konaní sa ťažšie vyšetruje. Často zasahujú až vtedy, kedy je telo ženy poznačené "dôkazmi". Čo môžu týrané ženy urobiť, je to, že si dokumentujú zranenia a vhodným spôsobom si uložia fotografie napr.  modrín, a to aj s dátumom. Určite nie je vhodné nechať si ich uložené  na telefóne. Pri koncipovaní trestného pznámenia, či výpovede, je vhodné zamyslieť sa nadtým, akým spôsobom násilník obmedzuje bežný spôsob života obete (dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kaderníckych služieb, izolácia od rodiny, priateliek, môžnosť realizácie záľub, disponovanie financiami). V neskoršom štádiu je možné dokazovanie doplniť znaleckým posudkom klinického psychológa alebo psychologičky, ktorý sa vyjadrí k vierohodnosti obete (napr. k sklonu k fabuláciam, k dopadu na psychické zdravie svedkyne). Uvedené poskytne aj  v prípade, že fyzické známky násilia nie sú v čase podania trestného oznámenia k dispozícii, plastickejší obraz o tom, čo sa stalo. 

Pokiaľ sú obete závislé na príjme násilníka, najťažšie je pre ne opustiť domov. Náročnejšie je to ešte v prípade, ak žena má dieťa, či deti. Nehovoriac o "zaťaženej" psychike. Azylové, či krízové domovy však dokážu ženy podržať aj v takejto situácii a poskytujú im podporu zo širšieho spektra odborníkov a odborníčiek (právna oblasť, sociálna práca, psychológia).  

Príčin, ktoré vedú k domácemu násilu, je mnoho a popisuje ich odborná sociologická a psychologická literatúra, či štúdie, a nie je v možnostiach blogu detailnejšie sa nimi zaoberať. Čo môžeme urobiť, je zvýšiť svoju citlivosť na prípadný výskyt domáceho násilia v našom okolí. Je to totiž problém nie danej "rodiny", ale verejný.

Pomoc obetiam domáceho násilia je možné nájsť napríklad aj tu:

http://pomocobetiam.sk/kontakt/

Na záver odkaz pre všetkých mužov, ktorí sa dopúšťajú násilia na ženách. Je to  nechutné, úbohe a zbabelé. Ak máte "odvahu" udrieť ženu, skúste si to aj s takým Tysonom Furym. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?