Neobývateľná zem

Autor: Róbert Dratva | 31.3.2020 o 6:33 | (upravené 31.3.2020 o 21:51) Karma článku: 3,25 | Prečítané:  420x

V médiach sa už stihla objaviť správa, že popri mnohých obmedzeniach a stratách najmä na životoch, má epidémia vírusu SARS-CoV-19 aj jednu výhodu: zlepšenie kvality ovzdušia. Pri prečítaní si tejto správy sa mi ihneď pripomenuli 

 jeden postreh a jedna kapitola z  knižky „Neobývateľná zem" od Davida Wallace-Wellsa.

Autor túto knižku zostavil na základe mnohých vedeckých štúdií a článkov v médiach a tiež jej obsah konzultoval s viacerými vedcami.

"Som knihožrút a vôbec sa za to nehanbím". No táto knižka sa mi čítala ťažšie, hoci vždy po viacerých údajoch kvázi-štatistického charakteru sa skrývala hodnotá myšlienka. Pokiaľ ide o ten postreh, autor tvrdí, že pri oteplení našej planéty o dva až štyri stupne ľudí prestane baviť sledovať katastrofické filmy, pretože ich obsah bude ich dennou realitou. 

No a tou „pripomenutou časťou“ je kapitola „Mor oteplovania“. Autor uvádza, že v arktickom ľade, ktorý sa roztápa, sa nachádzajú vírusy milióny rokov staré. Naša imunita nemala teda šancu sa s nimi stretnúť. Arktída „skladuje“ aj vírusy menej staré, a to vírus chrípkovej epidémie z r. 1918, ktorá zabila 3x toľko ľudí, ako zahynulo v prvej svetovej vojne. Uvádza tiež príklady toho, ako sa mnohé ochorenia rozširujú s tým, že spolu s otepľovaním svoj akčný rádius rozširujú napríklad komáre a kliešte.

Nebezpečenstvo môže spočívať tiež v baktériach, ktoré s nami tisíce rokov žijú v symbióze v našich tráviacich sústavach. Tento predpoklad vychádza z vyhynutia 2/3 celosvetovej populácie trpaslíčej antilopy v roku 2015 (stredná Ázia). Územie veľké ako Florida bolo pokryté státisicmi korpusov týchto zvierat. Príčinou bolo rozšírenie sa baktérie Pasteurella multocida do krvného riečiska, pečene a sleziny týchto zvierat. Predtým bola bežne sa vyskytujúcou baktériou v ich črevnej mikroflóre. Príčinou jej rozšírenia podľa vedcov malo byť extrémne horúce a vlhké počasie.

Možno pre politikov, ak by sa nejaká výnimka spomedzi nich dostala až sem,  bol zaujímavejšou informáciou odhad Svetovej banky, podľa ktorej do roku 2050 bude na svete 140 miliónov klimatických utečencov. Podľa odhadov OSN to má byť až 200 miliónov utečencov. Ak sa pozrieme na to, že za migračnú krízu považujeme počet migrantov vyvíjajúci tlak na hranice Európskej únie za niekoľko posledných rokov, pre situáciu, ktorej budeme čeliť potom, bude kríza slabé slovo. Utečenci budú pochádzať najmä zo subsaharskej Afriky, južnej Ázie a Latinskej Ameriky.

Z geopolitického hľadiska budú s ohľadom na svoju polohu ťažiť tiež najmä Rusko a Kanada, čiastočne Škandinávia, ktorých severné územia budú poskytovať najlepšie podmienky na život. Tradičný svet, tak ako ho chápeme teraz, sa v priebehu tohto storočia radikálne zmení. 

Autor opisuje ďalšie"radosti", ktoré nás pravdepodobne čakajú, a v porovnaní s ktorými je súčasná epidémia len „neviniatko“, a to v súvislosti so stúpaním hladiny oceánov, nedostatkom potravín, pitnej vody, či narastajúcimi konfliktmi o zdroje, nehovoriac o lesných požiaroch (naposledy v Austrálii). Tiež sa venuje nadmernej spotrebe a plytvaniu tým, čo máme. Záverečné kapitoly sú pre „fajnšmejkrov“, venujú sa ekologickej filozofii. Spomína tiež „alarmizmus“, t.j. zaznávnanie vedcov, filozofov, či spisovateľov, ktorí upozorňujú na negatívny dopad toho, aký život vedieme.

Veľmi zaujímavé sú tiež kapitoly venujúce sa kapitalizmu a ekonomike. Značne zjednodušene povedané, ľudia z vyspelých krajín sveta majú tendenciu domnievať sa, že dejiny ľudstva sú dejinami pokroku a rastúceho materiálneho blahobytu. Mantra svetových trhov hlása, že ekonomický rast nás zachráni pred všetkým, a že je trvalý. Čo iné tak sľúbi politik, ktorý chce byť zvolený ? Aký nápor na zdroje planéty však nastane potom, ak sa krajinám ako India a Čína, podarí vytvoriť početnú strednú triedu, túžiacu po úrovni spotreby „západného sveta“ ? A tak to, čo mnohí vnímali ako priamku pokroku a prosperity, pritom zrejme bude len predohrou teraz pre mnohých ťažko predstaviteľného klimatického utrpenia.

Neviem sa tiež ubrániť dojmu, že reakcia na súčasnú epidémiu v krajinách ako USA, či Veľká Británia, bola oneskorená aj z toho dôvodu, že ich obyvatelia si po desaťročiach blahobytu nevedeli predstaviť, že nešťastie môže postihnúť aj ich „vyspelé krajiny“. Veď koralové útesy umierajú dostatočne ďaleko na to, aby nás to netrápilo a choroby ako Ebola sa týkajú „len zaostalých“ krajín tretieho sveta a „divochov“. Kolektívna pamäť na strasti druhej svetovej vojny a holokaust je pritom žalostne krátka. 

Paradoxne od momentu spustenia priemyselnej revolúcie, ako to už bolo vyššie spomenuté, sme sa možno vydali na zostupnú krivku, kedy začala bezpecedentná devastácia našej planéty. Naši predkovia boli totiž omnoho lepší správcovia Zeme, než sme my. Za desaťtisíce rokov svojho pobytu zanechali za sebou minimálnu klimatickú stopu. Dlh voči Zemi, ktorý začal priemyselnou revolúciou, pritom nie je dlhom „dávnej“ minulosti z 18-teho storočia. Podstatná časť znečistenia sa udiala od r. 1990. Je to teda naša generácia, ktorá je za toto znečistenie zodpovedná. Možno naši potomkovia o 200 rokov nedokážu pochopiť, ako sme mohli byť takí bezohľadní a egoistickí. Kult náboženstva nahradil kult spotreby. 

Sociálna psychológia pozná jav „bystander effect“. Každý čaká na druhého, že niečo urobí a nikto neurobí nič. No sme to práve my, tu a teraz, čo máme konať. Nikto iný to za nás neurobí. Dobrá správa je tá, že svoj osud ako ľudstvo máme vo svojich rukách. Otázka je, ako s ním naložíme, teda aké opatrenia a ako rýchlo príjmeme.

Tento blog by som mohol písať ešte dlho. Rovnako dlho by som ale poväčšine „vykrádal“ spomínanú knižku. Aj keď som si istý, že pre dobro veci by mi pán D W-W odpustil, predsa len si  radšej prečítajte jeho knižku, ak vás tento blog čo len trochu zaujal. Jej obsah už vo mne určitý  čas „žije“ a sám som zvedavý, do akej miery ma ovplyvní. Nejaký čas ale ešte budem sadať za volant svojho bieleho auta, aj keď už s čiernym svedomím...

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?