Mať, či byť ?

Autor: Róbert Dratva | 14.11.2020 o 5:00 | Karma článku: 4,55 | Prečítané:  433x

Je človek definovaný tým, čo vlastní, alebo tým, ako žije ?  Erich Fromm už pred niekoľkými desaťročiami písal o potrebe zmeny nášho prístupu  ku Zemi.  

S odstupom asi 15-tich rokov som sa vrátil ku knižke Ericha Fromma „Byť, či mať ?“. Hoci som si už na prvýkrát z jeho knižky odniesol určitý „odkaz“, pri opätovnom čítaní si tejto knižke ma zaujalo, že už približne pred 50-timi rokmi písal o ochrane životného prostredia.

Erich Fromm písal o tom, že západné spoločnosti sú postavené na princípe ekonomického rastu a vlastnenia majetku. Vlastnosti, ako lakomosť, bezohľadnosť sú vlastnosti, ktoré prispievajú k tvorbe kapitálu, a teda ku prosperite podnikateľského subjektu. Vládne presvedčenie, že to, čo je dobré pre podnikateľský subjekt, je dobré aj pre človeka. V spoločnosti sú tak oceňované práve tieto vlastnosti viac ako iné. Panuje kultúra vlastnenia áut ako jedného z hmotných pôžitkov, či cestovania, ako ďalšieho spomedzi základných pôžitkov. Hedonizmus je všeobecne akceptovanou hodnotou. Cení sa iba produkcia hmatateľných produktov, národy, ktoré niečo hmatateľné nevyrábajú, sú považované za menejcenné. Podobne ľudia sú definovaní tým, čo vlastnia, nie tým, akí sú. Zároveň Erich Fromm vyjadril obavu zo smerovania takto hodnotovo orientovaných spoločenských zriadení, a to z dôvodov negatívnych dopadov na životné prostredie. Skonštatoval, že ak sa najlepšie „mozgy“ nevrhnú do zápasu o záchranu planéty s podobným odhodlaním, s akým sa zameriavajú na tvorbu hmatateľných produktov, našej planéte hrozí záhuba.

Je smutné, že uplynulo niekoľko desiatok rokov a jeho slová sú stále aktuálne. V  súčasnosti prebiehajú vedecké diskusie, ako prijateľne odkomunikovať ľuďom vedecké poznatky o tom, že ako planéta máme v dôsledku globálneho otepľovania vážny problém. Východiskom môže byť poukazovanie na dôsledky zmeny klímy na bezprostredné okolie ľudí. To, že napríklad každým naštartovaním svojho auta prispievame k topeniu ľadovcov v Antarktíde, to veľa ľudí netrápi. Lokálne povodne, či suchá v oblasti svojho bydliska si všimneme už skôr.

Rozhodnutia by mali byť prijímané jednoznačne na politickej úrovni a mali by byť pomerne rázne. Dokonca tak, že výrazne zmenia spôsob života ľudí. Pozornosť inštitúcií EÚ sa z môjho pohľadu trochu nespravodlivo zameriava len na automobilový priemysel, ako na jedného z najväčších pôvodcov tvorby CO2. Opomína sa napr. letecká a lodná doprava, poľnohospdárstvo, či vykurovanie ľudských príbytkov. No automobilový priemysel poskytuje dobrý príklad pre možné opatrenia.

Povedzme, že ľudia vlastnia auto niečo vyše 100 rokov. Jeho vlastnenie je umelá potreba, nie nevyhnutná pre život. Život s autom je komfortnejší, to je určite pravda. Je to však uľahčenie si života za ktoré budú draho platiť nasledujúce generácie. Mnohí ľudia od svojho „autíčka“ odvodzujú svoj sociálny status, no ich negatívny dopad na prírodu je podľa mnohých vedeckých štúdií enormný. Na druhej strane zmena je možná. V prvom rade je možné uvaliť vysoké dane na auta s výkonnými motormi a vysokou spotrebou, a to do takej miery, že by postupne vymizli z trhu. Pre potreby bežných ľudí by úplne postačovali autá maximálne nižšej strednej triedy s výkonom do cca 100 kW. Vyšší výkon okrem jazdeckého hedonizmu je pre bežných ľudí prakticky zbytočný, najmä ak na jednu misku váh dáme prchavý pocit radosti automobilových „fajnšmejkrov“ zo zrýchlenia, majúci hodnotu pre seba saméh, a na druhú misku váh utrpenie nasledujúcich generácií. Nateraz by teda pre majiteľov motorových vozidiel mala byť zavedená každoročne splatná daň z CO2, ktorej výška by sa odvíjala od parametrov vozidla, a ktorá by bola použitá výlučne na opatrenia zmierňujúce následky klimatickej krízy.

Vozidlá so spaľovacími motormi budú postupne nahradené najpravdepodobnejšie vozidlami na elektrický pohon. Pre osobnú dopravu by si ľudia mohli môcť kúpiť iba vozidlá najviac na úrovni nižšej strednej triedy. Na batérie áut s elektrickým pohonom by boli kladené nižšie nároky, keďže by zabezpečovali zdroj energie pre vozidlá s nižšou hmotnosťou, ako je to u SUV, upustené by bolo aj od nadmerného výkonu, či potreby zbytočne pružného zrýchlenia. Takto by sa zvýšila aj bezpečnosť v cestnej sieti. Ak by niekto cítil potrebu dokazovať si svoju hodnotu vlastnením exkluzívneho auta, stále by mohol siahnuť po malom aute, pri ktorom by zaplatil za značku, a ktoré by mohlo byť dizajnovo atraktívnejšie, z kvalitnejších materiálov, s lepšou výbavou a podobne.

Vhodne zvolenými opatreniami by mali byť majitelia áut nových elektrických áut motivovaní, aby nemenili svoje vozidlá každých pár rokov. Podobné opatrenia je možné prijať v oblasti leteckej dopravy (zvýšenie cien leteniek v dôsledku vysokých daní za znečisťovanie životného prostredia), v oblasti odevného priemyslu (podpora ekologickej výroby oblečenia, obuvi, kvalita a trvácnosť, aj keď za vyššiu cenu). Samozrejme, takýto prístup by okrem Európskej únie mali nasledovať aj ďalšie štáty, ako Čína, či USA. Ak na Zemi „radikálne“ nezmeníme prístup k svojej planéte, bude platiť „pravidlo prirodzeného výberu v prírode“. Vlastnosti ľudí ako celku sa ukážu byť nedostatočne adaptatívne na zmenené pomery (napr. neschopnosť sebareflexie, neochota vzdať sa určitej časti komfortu, zmena majetníckeho prístupu k prírode a pod.) a v dôsledku rastúcej teploty na Zemi a s tým spojenými suchami, nedostatkom vody, potravín a konfliktmi o zdroje dôjde k redukcii populácie ľudstva.

Samozrejme, s obmedzeniami osobnej dopravy musia súvisieť opatrenia, ako tvorba bezpečných cyklotrás, či zvýšenie bezpečnosti na bežných cestách.

Zmena myslenia a postoja ľudí k hmotným statkom bude ostatne náročnou úlohou. V  západnej spoločnosti panuje kultúrna paradigma o trvalom ekonomickom raste, ktorý je mantrou mnohých politikov. K mocenským pozíciám v štáte inklinujú prevažne osobnostné typy orientované na mód „mať“ (moc, peniaze, spoločenskú prestíž). A to sú tie osoby, ktoré majú možnosť zmenu realizovať, ale nedisponuju na to poväčšine vhodným hodnotovým systémom.

Aktuálna náročná situácia, ktorá nastala v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19 popri negatívach prináša aj jedno pozitívum, ktoré je obyčajne spájané s krízovými situáciami. Táto situácia nám umožňuje prehodnotiť, čo vlastne je skutočne dôležité pre spoločnosť a planétu, na ktorej žijeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Alena Holka Chudžíková

Musíme si vybrať, či sme Slováci, alebo Maďari?

Ak zákony nepoznajú viacnásobnú národnostnú identitu, je čas to zmeniť.


Už ste čítali?